Srpen 2008

Dakujem že ste, dakujem že pri mne stojíte, podporujete ma.Lubim vás !!

25. srpna 2008 v 18:38 | *LadyBird* |  → My diary
Blog ma naozaj niečo do seba som rada, že aj ja mám svoj. Som šťastná, pretože som kvoli nemu mohla nájsť úžasných kamarátov.užasných ludi, ktorí vedia pomôcť, ktorých uprimne zaújma čo ma trápi.Mám pocit, že vy ľudia blogarskí ste lepší ako tí, ktorí poznám v reáli.Ale to su asi až príliš silne slová, ale aj tak ste úžasní priatelia :)
Dakujem že ste tu.Ze mi pomáhate, rádite.Ste skvelí.Lubim vás hlavne dievča menom cat-deluxe.Je to úžasna blogarka, s kráasnymi komentármi.Radaby som ťa poznala aj inak ako tu na blogu, rada by som ťa poznala aj v skutočnosti a keď sa trápiš niekedy aj ty tak by som ťa objala a proste si strašne milá empatická osoba, ktorá ma naozaj veľké srdiečko a dobré rady :)

Všetci idu k babičke, ku komu mám ísť ja?:(

24. srpna 2008 v 17:27 | *LadyBird* |  → My diary
Zúfala nálada, beznádejnosť, depresia...Stav, ktorý som nadobudla od rána stále pokračuje.cítim sa ako keby ma niekto pošliapal.Keby mamina aspoň akú-takú úctu ku mne nemala myslím, že by sa k môjmu pošlapaniu aj odhodlala.mám pocit, že by som nakoniec skončila tak ako sa aj cítim. V smetnom koši :( Ani kamaráti mi nedokážu zmeniť stav, trápi ma toľko vecí. Toľko vecí a oni to nevidia.Určite si polovica ľudí myslí, že som v pohode, že som hnusná mrcha, ktorá nemá city, ktorá robí zle..určite si to myslia, len mi to nepovedia..och ako zle sa cítim :( Ako zle mi urovila hádka s mamou.tá večná ťahanica s ňou :( ako mi tá hádka zvýrila všetky myšlienky, ktoré sa sústreďujú na všetko...:( A navyše mám pocit, že môj blog už nie je krytý, že je odhalený a budú sem chodiť ľudia, ktorích tu nechcem...ja viem, nemám sa za čo hanbiť.Môj blog obsahuje moje pocity, to čo cítim a neviem povedať nahlas, ale oni to nepochopia.Znovu si budú myslieť...:(..chaos je v mojej hlave a navyše sa cítim aj na hovno z ďaľšej veci.Každé leto som chodila k babke na prázdniny.Obšťastnovala som ju svojou prítomnosťou, ale teraz nemôžem..je na cintoríne je..mám aj druhú babku, ale s nou nemám taký perfektný vzťah.Ona nie je ten človek, u ktorého by som viac dní vedela stráviť prázdniny,Deptá ma, že polovica blogarov píše o tom ako bude na prázdninách u babky a kam mám ísť ja? kam sa mám schovať, keď mám ponorkovú chorobu z mamy?kam mám ísť, keď potrebujem zmeniť prostredie?Znie to tak nevďačne :( Kam mám ísť? Kam sa mám schovať, kto ma morálne podporí, ke´d to už nevedia ani kamaráti? práve sa modlím, aby sa tá škola už začala. Pri toľkom návalovom učení, totiž nebudem mať čas.Čas na myslenie, čas na premýšľanie o pochmurných veciach...

Some people stand in the darkness

24. srpna 2008 v 12:52 | *LadyBird* |  → My diary
Chcem zmiznuť !- vypariť sa!- stratiť sa!- zaspať na veky!- roztopiť sa!- odísť!-
V hlave mi hučí len jedno slovo..preč!Preč odtialto!preč z domu!preč od mamy!Preč z tohto mesta!..čo najrýchlejšie preč niekam kde ma nikto nepozná a kde nikoho nepoznám ja..
Prší vo mne, v mojom tele sa odohráva boj. zatiahnutá obloha a hustý dážď, ktorý nechce prestať.Ani tá upokojuca hudba( aspon pre mna) Baywatchu mi nepomáha.Prší vo mne, mám červené oči ako angorág.Vlasy strapaté, vyzerám ako keby som práve vyšla po štyroch mesiacoch zo svojho úkrytu v pralese.Vyzerám ako bezdomovec, ktorý nemá svoj domov len špinavé šaty na sebe.Asi je na mna krásny pohľad však?
Už naoaj nič.Počuť je len výčitky, z každej strany To dokážeš len ty!- Nič nevieš urobiť!- Si neožná! Už dosť..zatrhni te tie reči, lebo sa zbláznim. Lebo zo mna neostane nič, len mastný flak.nepekná škrvna!:(...už dosť :(

Dva perfektné dni, čo viac dodať?

23. srpna 2008 v 13:58 | *LadyBird* |  → My diary
Ahoj, po malej písavej paze sa znovu ozývam.Pár dní som tu nebola, lepšie povedané dva dni a to, preto že na konci mojich prázdnin som si ich začala užívať. Je to šibnuté, ale je to tak.Stereotyp som na tie dva dni zahodila za hlavu a strávila ich konečne s mojou rodinou.Prvý perfektný deň som strávila v Čechách :) a druhý perfektný deň v Rakúsku a to ako bolo už vite perfektne..chete vedieť viac?
Môj ocino po celý čas pracuje, cez prázdniny nemá na mňa čas a to ma ubíja.Hnevá ma, že ani hlúpych päť minút si nemôže nájsť na svoju jedinú dcéru.Vyhovára sa na prácu.Ja viem, má jej veľa a kopec rodičov nemôže byť so svojimi deťmi pre tento dôvod, ale on môže. Pracuje strašne veľa, možno viac ako dvaja ľudia do kopy a on si nevie nájsť ani päť minut.Päť minút, ktoré nikoho nezabijú.No čo. V deň, keď som išla do Čiech som nešla len tak na výlet bez dôvodne.Ocino išiel za prácou a nás s maminou zobral len perto aby sme neboli doma. Aby sme sa nenudili. Ocino potreboval ísť do Opavy, tak sme išli.Moc som sa netešila, ale kleď sme pro strastiplnej ceste prišli :D na dané miesto tešila som sa. Ocino samozrejme odišiel a s maminou nás nechal v meste. Opava je krááasne mesto a s krásnym jazykom :) Češtinu priam milujem.Je pravda, že je tvrdšia, ale je super.Tak krásne znie :) No a mesto je taktiež krásne.Opava ma nádherné námestia, pekné uličky.Dá sa všeličo pozrieť. takže to, že som bola s maminou niekde preč od domova mi prestalo vadiť. Prešmátrala sme uličky, náštívili obchodíky.Kupili knížku a také domace šaty a hnali sa domov. Deň bol perfektný. Páčilo sa mi, že som naštívila niečo nové a netvrdla doma so založenými rukami. Je to určite lepšie ako ťukať do počítača.
Milujem výlety...

Hra menom život

20. srpna 2008 v 9:48 | *LadyBird*
Kedysi, ani nie veľmi dávno, sedeli spolu dvaja mladí chlapci a rozmýšľali, ako sa zabavia. Každý chcel robiť niečo iné a preto to bol menší problém. Nakoniec sa však dohodli a rozhodli sa, že si zahrajú hru menom ,, Život ´´. Začínal prvý chlapec, hodil kockou a padla mu trojka. Tak vzal svojho panáčika a prešiel s ním na tretie políčko. Nahol sa k nemu a pozorne čítal: ,, Spomeň si na najsmutnejšiu chvíľu v tvojom živote a usmievaj sa pri tom.´´ Chlapec zavrel oči a tak aj urobil. Teraz bol na rade druhý. Hodil päťku a čítal: ,, Chyť do ruky vankúš alebo hocijakú inú vec a silne ju obíjmi !´´ Chlapec úlohu splnil. Ďaľší hodil 3 a čítal: ,, Máš na výber: Problémy alebo šťastie ??. Ak si vyberieš to prvé posuň sa o štyri políčka ak druhé tak o dve.´´ Chlapec si hneď logicky vybral šťastie a posunul sa o dve políčka, kde stálo: Vráť sa na štart! ´´.Bol z toho prekvapený, ale aj tak sa vrátil. Druhý chlapec hodil jedna, čiže sa dostal na rovnaké políčko ako predtým jeho súper, keďže videl, že s problémami sa dostane ďalej, tak si ich aj vybral: posunul sa o štyri políčka a čítal : Posuňte sa o desať políčok dopredu. Naradostený chlapec chytil svojho panáčika a utekal s ním skoro až nakoniec. Pokračovali ďalej chlapec hodil a čítal: ,, Upchaj si niečím ústa a zhlboka skús zakričať.´´ Chlapec skúšal, skúšal, ale nešlo to. Na rade bol ďalší. Hodil a čítal: ,, Postav sa na hlavu!´´ Obaja chlapci nechápali, čo je to za hlúposť a tak to ignorovali.Veď postaviť sa na hlavu je nemožné. Teraz bol na rade chlapec, ktorý bol bližšie ku štartu, chytil kocku, hodil a čítal: ,, Máš na výber: Si najlepší z najhorších alebo najhorší z najlepších ?? Po minulej skúsenosti si chlapec vybral radšej druhú možnosť, pri ktorej stálo, že sa má posunúť o päť políčok dopredu. Chlapec naradostene vyštartoval o päť políčok, kde však opäť stálo: Vráť sa na štart. Zúfalý chlapec sa tak musel opäť vrátiť a počúvať škodoradostný smiech svojho súpera, ten hodil kockou a dostal sa do cieľa. Naradostene vykrikoval. Druhému chlapcovi, to však nešlo do hlavy a tak si prečítal pravidlá ktoré stáli na zadnom obale. O pár minút naradostene vykríkol, počkať, počkať, to ja som vyhral. Neverím ,odvrkol víťaz. Tak počúvaj: Chlapec sa pousmial a čítal posledný odsek pravidiel: Hru nevyhráva ten hráč, ktorý sa dostal do cieľa. Chlapci to síce nepochopili, no je to jednoduché: Je pravda, že život je len hra, javisko kde sa musíme smiať aj keď nám je do plaču. Niekedy nám káže urobiť nepochopiteľné až nemožné veci a my len zúfalo hľadíme a prosíme. Snažíme sa byť najlepšími, no niekedy je lepšie byť posledný a mať silu pokračovať ako byť prvý a čakať s otvorenými dlaňami na zázrak. Veľakrát túžime po objatí s človekom, ktorý sa nám vlámal do srdca, no nie je na blízku a nám sa chce kričať od bolestia smútku, ale ústa máme upchaté.A preto musíme hrať život so správnymi pravidlami, pretože keď sa vám náhodou podarí prísť do cieľa a všetko mať, tak ste prehrali

Milujem...

19. srpna 2008 v 11:02 | *LadyBird* |  → My diary
Milujem, keď stojí pri mne
Milujem,keď sedí pri mne
Milujem, keď sa so mnou rozpráva
Milujem, keď sa na mňa usmeje
Milujem, keď ma obíme
Milujem jeho vôňu

Obrázky na tému : Listy...

18. srpna 2008 v 18:00 | *LadyBird*
Listy su magické, keď obsahuju slová : I love you...

Večer trojkrálovy alebo čo chcete

18. srpna 2008 v 16:15 | *LadyBird*
Herci:
Imogen Stubbs, Nicholas Farrell, Helena Bonham Carter...
Dej:
Film je spracovaný podľa knihy Williama Shakespeare. Kniha od Williama patrí medzi najlepšie diela, pertože ma zamotaný dej, ktorý sa postupne bude rozuzlovávať. Dej knihy ale i filmu je o Viole, maldej slečne, ktorá prišla o otca a ostala len s bratom, ale aj s tým sa rozdelí potom čo prepukne búrka a jej brat skončí v mori. More ich rozdelí.Udatný námornik Violu zachráni a ona smúti nad bratom Sebastiánom v domnení, že je mrtvy.Na ostrve, na ktorom sa zachránili sa rozhodne isť do služby vojvodovy Orsinovi.Prezlečie sa preto za muža, onedlho sa zalubi ale Orsino je beznádejne zalubený do Olivie, ktorá prišla o brata taktiež. Keďže je vojvoda zalubený posiela za nou svojich sluhov, ale ona ani jedného neprijme až na prezlečenú Violu.tú sa začínaju sitúuácie, ktoré sa nakonic rozpletu. Olivia sa totiž zalubi do Violy, prtože si myslí, že je to muž a nie žena ..a ako to skončí?ň
Podla predlohy je aj film ona je on,len je urobený troška inak

Prvá svetová vojna: Príbehy o duchoch

18. srpna 2008 v 11:57 | *LadyBird*
Počas prvej svetovej vojny zomieralo množstvo ludi a tak nie je ani veľmi prekvapujúce, ze sa zacali objavovat správy o duchoch.
DUCH ZO SOMME:
Vojaci v nemocnici si radi rozprávali o svojich skúsenostiach z frontu. Niektoré príbehy boli zvláštne a tajuplné.
V bitke pri Somme sme mali kapitána.Bol to vysoký šarmantný chlapík a dobrý velitel.Raz dvaja chlapci spadli do jamy od šrapnela.našiel ich a odviedol do bezpečia Poriadne sa zlakli no on im povedal. -Nebojte sa chlapi, vždy keď sa dostanete do uzkych budem tam a pomôžem vám- A bol tam pre nás vždy , zas a znova.No raz sa mu to nevyplatilo.Padol, keď pomáhal nejakým vojakom pri Somme.Plakali sme za ním ako za vlastným bratom.Ako rotný som prevzal velenie.Pri Alberte sme sa dostali do obklučenia.Boli sme stratení!Obrátil som sa a zrazu som zbadal kapitána, ako sa na mňa usmieva. - No Willis dnes to bude o vlások, ale keď ma budtee nasledovať vyvediem vás odtialto- Viedol som svojich mužov, kadial mi kapitán kázal, lenčo sme sa dostali do bezpečia zmizol

Včerajší deň mi naozaj pripomenul, že mám prázdniny..

17. srpna 2008 v 11:00 | *LadyBird* |  → My diary
Už pár dní rozmýšľam nad tým, aké sú moje prázdniny a prichádzam na to, že nie su až tak dobré ako tie minulý rok.Tieto sa mi zdajú nudné, stále len s tým novým stereotypom.Včera však prišiel deň, ktorý ma presvedčil, že prázdniny mám a že vidieť starých známich je fantastické.
Včerajší deň sa začal stereotypne.vstala som, naraňajkovala som sa, urobila postele, pozrela telku, išla za počítač, umyla si vlasy.Nič, čo by ma presviedčalo o tom, že deň, ktorý nastal bude iný, lepší. Mamina, ale potom povedala, že ideme na náštevu starým známim.Moc ma to nepotešilo, pretože tí starí známi, sú važne troška starí a tie ich deti, respektíve len to jedno, ktoré tam bude už je vydatá, po škole..proste nikto s kým by som mohla pokecať.Na mojej tvári sa nadšenie neodzrkadlovalo, naopak som bola nervózna, že niekam musím isť.nebol by to však normálny deň, keby som sa s maminou nepohádala...krááasne sa ten deň začína, pomyslela som si. napreď hádka a potom nudná nášteva, nič lepšie neexistuje.Ale odjkaživa sa hovorí, že človek je mylný tvor.Je to pravda.Zmýlila som sa, nášteva nebola nudná. Tá dcéra má totiž svoju rodinu.Manžela a malého ročného syna s odctávajucimi uškami a hnedými očkami. Je to krááasny chlapšek s ktorým som sa po celý čas hrala.mám rada malé detské tváričky a ich samotných.Vždy sa viem s nimi zahrať, zasmiať a tak nuda nebola.Chlapec si na mňa zvykol a tak ma po celom byte volal : Katka, Katka :D milé, nie?

Noc strašnej búrky...

16. srpna 2008 v 10:56 | *LadyBird* |  → My diary
Búrka je nádherný jav so svetelnými efektmi a zvukmi, ktoré mi občas pripomínaju vojnovú streľbu..
Búrka tu u nás už dávno nebola, len občas sa prikmotrí k nám letna búrka, ktorú sprevádza lahučký dážď.Včerajšia búrka však nemala nádych lahkosti, ale pripomínala mi skôr hrôzu. To máte tak, keď vám v noc vypadne elektrika a vy musíte byť potme, všetko sa vám zdá strašidelné, keď sem tam vám blesk osvieti celú izbu. Na čítanie novín či kníh potom nepotrebujete ani lampu či batérku.Stačí vám hrôzostrašný blesk sprevádzajúci hrmením, ktorý pripomína delostrelckú paľbu.Keby som nevedela, že ten zvuk vyvoláva búrka naozaj by som sa bála príchodu vojny..
Letné búrky mám rada.Nie su až také hrôzostrašné a po niekoľkých hromoch sú preč. Utíchnu a teplý prehriaty vzduch príjemne osvieži.Po hnusnom nedychajúcom vzduchu už nie je ani stopy, pretože ho zastúpi príjemný vlhký dychajúci vzduch.Takéto búrky mám rada a nepripomínajú mi hrôzu.Pripomínaju mi, že je tu leto, ktoré taktiež sem-tam treba jemne schladiť.Nebojím sa preto búrok, naopak som odvážne mladé dievča, čakajúce na utíšenie.
Včerajšia búrka však bola iná.Zamrazovalo ma pri nej, pri blesku či hromu.Zamrazovalo ma, keď som počúvala ako 10 kilové kvapky vody- dažďu, padajú na parapet pri okne, viac ma však začalo desiť to čo padalo potom. Z neba sa začali valiť šutre, presne na našé okno.Ostrelovali naše okno a ja už som len čakala kedy ten drobný kamienok naše krehké okno definitívne rozbije, našťastie, ale odolalo a šutre prestali strielať.Tie šutre, krajšie povedané kamienky, boli úlomkami našich skál.Ano, je to romanticke bývať pri skalách :D..nakoniec sa ale pán tam hore, po mojom dlhom modlení pod perinou aby to prestalo, upokojil a kamene, búrka utcíhli a ja som mohla zaspať.Počúvala som už len jemné bubnovanie dažďu, ktoré ma nakoniec doviedlo do sveta snov...

Už to nie je také aké to bolo...

15. srpna 2008 v 17:31 | *LadyBird* |  → My diary
Myslela som si, že sme najlepšie kamarátky, že sme ako nerozlučné jednovaječné dvojičky konajúce rovnako, konajúce spolu, ale ja som teraz na pochybách, ktoré ma nechcú pustiť.
Myslea som si, že sme nerozlučné kamarátky, ktoré trávia spolu čas a všetko predebatuvávaju spolu..ale čo keď som sa mýlila?
Dnes som sa stretla s tou kamarátkou, tešila som sa na nu lebo som ju nevidela dva týždne.Odvtedy čo sme skončili našu spoločnú dovolenku sme sa nebavili..neboli sme spolu vonku a mne to nechýbalo.Ja viem, znie to kruto, ale ja to tak cítim.Keď je človek 11 dni niekedy s tým človekom veľa vecí si uvedomí...začnú si liezť na nervy a možno nie, ale ja som si začala.Začalo ma rozčulovať pár vecí, to čo robila, prečo to robila..cítila som sa..ako piaté kolo u voza.Ako nepotrebná, ako menejcenná, ako nedôležitá..a takéto pocity nemôžem mať:(

Chladený nápoj v teple je luxus..

15. srpna 2008 v 11:52 | *LadyBird* |  → My diary
Ahoojte kaktusiky, včera som bola s kamarátkou vonku a tak Vám chcem porozprávať ako mi včera bolo, ako som sa s nou cítila a čo sme porábali.Stretla som sa s kamarátkou, ktorú som od februára nevidela, dlhý čas, však? Toto dievča zaradujem medzi moje najmilšie kamarátky a preto je hrúza, že tak dlho som si nevedela na nu spraviť čas, ale keď to tak vezme ani ona nemala čas na mňa.Včera sme si ho na seba konečen našli, vyobímali sa a keďže mala aj meniny, darček odo mňa ju neminul.Dostala plyšového anjelika a srdiečko ako retiazku, mala z toho veľku radosť.Skončili sme spolu v medickej záhrade, mohli sme sa tam v kľude porozprávať a sme sa aj. Naša debata nemala konca kraja, pripravila ma aj na niečo na čo sa odhodlávam už dlhší čas tak dufam, že to dopadne dobre, nechcem hovoriť pre istotu čo...
takže som rada, že som sa s nou stretla, mala som z toho všetkého dobrý pocit.Pocit, že pri mne niekto stojí komu sa možem vyrozprávať, dufam, že sa budeme stretávať časejšie.Včera sme sa stretli v tom veľkom teple :D povodne počasie vyzeralo že bude plaka...zatiahnutá obloha, čierne mrak ale nakoniec sa vyčasilo a ja som mala dlhé nohavie tak ako paťa.Nedalo sa v nich vydržať, o tom že bolo v nich strašné teplo hovoriť nebudem :D bolo luxusom mať pri sebe chladené pitie, ktorým sme sa aspon ako tak mohli osviežiť alebo bolo aj fajn, ke´d ste jedli zmrzlinu..tomu som s Paťkou odolať nemohla :D

Grécko

14. srpna 2008 v 9:33 | *LadyBird*
Grécko, dlhý tvar grécka republika, je štát ležiaci v južnej Európe na juhu Blakásnkeho poloostrova a na peloponézskom poloostrove.Jeho názov pochádza z latinského Graecia.Grécko na severe hraničí s Albánskom, Macedónskom a Bulharskom a na východe s Tureckom. Medzi fréckom a Tureckom leží Egejske more, zo západu obklopuje Grécko Lónske more a z Juhu Stredozemné more. Celková dĺžka pobrežia je 13 676 km. Ku Grécku patrí okolo 2 000 ostrovov, ležiacich prevažne v Egejskom mori.

13.augusta

13. srpna 2008 v 19:44 | *LadyBird*
Ahojky zlatíčka, ako ste sa dnes mali? Ja fajn, dnes som smútok nepociťovala naopak som pociťovala radosť a ako vždy znou neviem z čoho, proste ma naštívila a nezmizla :) Co ste dnes robili?Ja nič moc, doobeda som bola s ocinom v obchodáku, ale nič som si nekúpila pre seba, kúpila som darčeky pre kamarátky, keďže mali meninky a ani na to sa nezabúda. Jednej som kúpila cédečko oblubenej speváčky a druhej plyšového anjelika.je to krááasnučke, tak snáď sa jej to bude páčiť..inak som celý deň doma za počítačom a nerobím nič výnimočné ak nerátam, že som písala pokračovanie mojej poviedky, ktorú som začala písať.Je to jej druhá časť, pretože prvá už je dopísaná. No a o čom je? myslím, že nebude zlé ak vám to troške poviem..je to o láske ako inak, o takýchto témach sa píše najlepšie.Je to o dvoch ludoch, ktorí sa lubia, ale ako v telenovelách aj tu budu intrigy :D mam pocit, že sa to troška podoba nebezpečných známostiam..no tak uvidíme, aká bude druhá časť. Aspon cez prázdninky mám čas a tak môžem písať kolko sa mi žiada.Viac i keby ste asi čakali vám nepoviem, pretože nechcem, možno niekedy neskôr priblížim ešte bližšuie o čom to je, ale teraz z dôvodov o ktorích písať nechcem to neurobím ..takže tak :)..majte sa krááasne

Čo je to láska?

13. srpna 2008 v 8:00 | *LadyBird* |  → My diary
Veľakrát som sa pokúšala si zodpovedať túto otázku, veľakrát som sa snažila prísť na to čo to je.Je to tanec môjho srdca, nádej, šťastie čo to vasltne je? No ja si lámem tým hlavu doteraz, aby som ju čo najlepšie vystihla ale deti od 4 do 8 rokoch v tom majú jasno, čo to je.No aspon niekto, možno sa konečne dozviem pravý význam slova. Odpovede su prevziate z blogu www.lelenca.blogspot.com a ak budte mať niekedy náladu mrknite si tento blog.Je veľmi pekný a nájdete tam aj zaujmavejšie veci ako odpovede na lásku.
"Láska je, keď sa dievča nastrieka parfémom a chlapec použije vodu po holení a potom spolu idú von a jeden druhého očuchávajp." Karl, 5 rokov

Sweet ice-cream

12. srpna 2008 v 16:12 | *LadyBird*
sweet♥ ice cream ice cream ice cream sprinkles

Asi ma vymenili, lebo...

11. srpna 2008 v 12:21 | *LadyBird* |  → My diary
....som vstala, najedla sa, pozrela kusok telenovely, mrkla na svoj blog a začala upratovať ako divá. Áno, ja.Ja malá lenivá hnusná potvora, ktorá ma rada chvíľe keď nemusí upratovať, keď nemusí riešiť či skôr povysávať alebo vyniesť smeti.Ja, malé dievčatko pripomínajúce lenochoda som dnes začla upratovať..tlieskajte mi :D
Upratovanie rozhodne nepatrí medzi moje oblubene, patrím medzi tých, ktorí radšej budú žiť v špine ako sa zdvihnú a uprac, ale dnes sa muselo so mnou niečo stať.Sama od seba som vstala, môj lenivý zadoček sa pohol a odkráčal si i s nožičkami do izby aby poupratal bordel na stole, medzi CDčkami. Neviem čo sa stalo, ale robila som to nadšene. Počúvala som hudbu a uprtovala.Vyhodila nepotrebné veci, upratala poličku, CDčka, zaprášený stôl. Mihala som sa sem a tam a to úplne bez rečí a teraz môžem vyhlásiť, že som na seba hrdá,pretože moja izba nevyzerá ako keby tam práve hodili bombu :DNie, už je moja izbička aj celkom kráásna...
No, ale dosť o upratovaní, dnes znovu pôjdem ku doktorke. ( Toto je tá nepríjemná časť môjho písania).Bola som tam minulý týždeň v pondelok, dala mi aj lieky, tie možno zabrali, ale moje hrdlo ma boli stále.Nepomáha studená zmrzlina, akú mi nakázala, nepomáhaju lieky na cmúlanie, ani voda so solou na koktanie.Nepomáha mi nič, tak dúfam, že ona mi povie čo mi je.Co trápi moje malinké bolave hrdielko.Vobec sa mi k nej nechce :(, ale pre dobro svojho tela tam pôjdem..a uvidíme
Zatial sa majte kráááasne, papa

Návrat do starých čias...

10. srpna 2008 v 22:20 | *LadyBird* |  → My diary
Keď som bola malá vždy som chcela byť princeznou.Chodiť po zámku vjemných dlhých kráasnych šatách, ochutnávať všakovaké jedlá, preskúmať zákutia hradu, ale ako som dospievala dozvedala som sa pravdu, že život princeznej nie je ružový, ale plný intríg, vrážd, klamstiev, vojen, chorôb, závisti...Och kiež by som vždy bola malá a nezistila tú krutú pravdu..
S maminou som dnes naštívila jeden zámok, ale napreď sme sa stihli pohádať, rozplakať, nafotiť pár fotiek lietadiel, keďže vonku u nás v Bratislave sa konal Redbull air race, ako už názov dáva naznámosť týka sa to lietadiel, lietajúcich po oblohe. Až po tom sme sa vybrali na zámok do blízkeho Rakúska. Zámok od Bratislavy nie je ďaleko.Dokazuje to aj pohľad zo zámozkých záhrad, z ktorých je vidieť slovenské paneláky. Príjemný pohľad.Ak ste to nepochopili, myslím to ironicky.Kráasny pohľad do starých čias ničia práve tieto novodobé ozruty.
Zámok nie je moc veľký, ale je kráasny.dá sa normálne vojsť dnu a naštíviť miestnosti v ktorých sa kedysi prechádzali princovia, princezné.Môžte naštíviť spáľňu panovníka, jedáleň s hodovacím stolom.Steny vám dávaju ilúziu, že aj teraz tam zasadá panstvo a vychutnáva si ovocie, víno, najchutnejšie mäso či koláče.Ďaľšia miestnosť patrí oblečeniu, kde je ukážka šnurovačiek, pánksych nohavíc, topánok.No nie je to až tak idylické oblečenie.Síce vyzerá kráasne, ale je veľmi zložite.Zeny nosili šnurovačky, ktoré veľmi zužovali pás a preto sem-tam i odpadávali.Nie je lahke byť celý deň v niečom v čom sa neda dýchať.

I need a hero

10. srpna 2008 v 13:00 | *LadyBird*
I need a hero
I'm holding out for a hero 'til the end of the night
He's gotta be strong
And he's gotta be fast
And he's gotta be fresh from the fight
I need a hero
I'm holding out for a hero 'til the morning light
He's gotta be sure
And it's gotta be soon
And he's gotta be larger than life