Listopad 2008

Pre hlboko nevzdelaného človeka, je prospešné číťať citáty...

23. listopadu 2008 v 15:39 | *LadyBird*
Milujem citáty, pretože mi spôsobuje radosť spoznávať myšlienky, ktoré človek môže mať, nádherne vyjadrené niekym, kto je považovaný za múdrejšieho ako ostatní.(Marlene Dietrich)

Bozk je bystro vynájdená metóda, ktorá obojstranne prerušuje rozhovor, keď sa slova stanú zbytočnými. (Oliver Herford)

Chyba je, keď veríš každému, ale chyba je aj to, keď neveríš nikomu.(Lucius Annaeus Seneca)

Koniec jedného zla, je len krokom k druhému.(Walther von der Vegelweide)

Strašná bolesť, keď človek stratí to čo nikdy nevlastnil: lásku.(M. Rohaľ (Lier))

Opakom pravej lásky nie je nenávisť, ale lahostajnosť.(Robert Fulghum)





Chcem zažiť lásku ako z filmu, ale viem, že je to nemožné..

22. listopadu 2008 v 18:39 | *LadyBird* |  → My diary
Filmy su zlodeji našich snov, pretože kvoli ním si začíname uvedomovať, že sa to nikdy nestane. To o čom snívame sa naplní, len málokedy, nikdy to nie je také ako nám to predstavuje film...


Milujem filmy! I keď v dnešnej dobe sa už televízia príliš nesleduje, ja patrím k tým, ktorý si k nej na pár hodín rady zasadnú.Jeden z dôvodov je ten, že sa v televízii môže objaviť akýsi film, ktorý poblázni moje zmysly, moje uvažovanie a na pár dní, mesiacov je zo mňa lepší človek. Škoda, že len na pár mesiacov. Pobláznenie mojich zmyslov sa konalo už viackrát, vždy to bol film, ktorý rozprával o ozajstnej láske, o priatelstve, o snoch. Film, ktorý sa končil happy endom a mne dal pocit, že aj mna niekde čaká láska, pred pár dňami sa tento pocit vrátil, pretože som videla film, ktorý znovu môj mozog pobláznil, tentoraz, ale nedakujem televízii, ale kamarátke, ktorá ma naňho upozornila..

...pred pár dňami som sledovala akýsi film. meno mi nič nehovorilo, herci tiež nie, ale vyzeral slubne. príbeh dvoch ľudí, príbeh lásky.Všetko čo človeka v mojom veku láka, všetko čo človek v mojom veku potrebuje : Pozerať sa na obrazovku a plakať pri dojímavom filme.patrím k tým, ktorý pri filme plačú, ale nie hneď, nie počas filmu, ale až ke´d skončí a ja sa nad ním zamyslím, tento film, ale zamestnal moje slzné žľazy okamžite, film som dopozerala a zostal vo mne strašný dojem. Pocit samoty, skleslosti, že lásku aká je tam ja sama nezažijem...veď kto by mohol zažiť niečo také krásne..?...

...film pravdepodobne poznáte. Volá sa prechádzka spomienkami z anhlického prekladu A walk to remember, je to nádherny príbeh lásky.Tak smutný a dojímavy, tak nádherny, nič romantického sa ešte nevymyslelo, film mi pobláznil zmysli a ja mám zrazu pocit, že láska aká sa opisuje vo filme neexistuje, že lásku akú by som chcela zažiť nezažijem.Mám pocit, že film je film a realita je realita, niečo iné a kruté...:(


7 vecí, ktoré nemusíte vedieť 0.6

15. listopadu 2008 v 10:56 | *LadyBird*
  1. V Číne si ľudia nadávajú číslami- číselná kombinácia 205 znamená v preklade idiot alebo hlupák
  2. V Japonsku číslo 4 symbolizuje smrť, a preto sa považuje za nešťastné.Preto v japonských lietadlách neexistuje nijaké sedadlo s číslom 4.Rovnako márne je hladať v Japonsku hotelovú izbu s číslom 4.DOkonca aj v sušibaroch človek nedostane 4 kúsky jedla, ale tri alebo päť.
  3. V skupinách, kde je viac ako 22 osôb, je vyše 50-percentná pravdepodobnosť, že dve osoby budú mať narodeniny v rovnaký deň
  4. Ak sa spočítajú čísla od 1-100(1+2+3+4+5....)výsledok bude 5050
  5. Pôvodná 50-centová minca v Austráli bola zo striebra v hodnote 2 dolárov
  6. Priemerná severská vianočnná jedlička v nemeckých obývačkách má 178 333 ihličiek a meria 1,64 m.
  7. Číslo 17 sa po rímsky píše XVII. Ak sa tieto štyri písmená prehádžu vznikne VIXI čo znamená žil som - to sa dá interpretovať ako : som mrtvy. V Taliansku dodnes považujú 17 za nešťastné číslo. Firma Renault preto svhoj Renault 17 v Taliansku predávala veľmi ťažko. Všetko sa zmenilo, len čo tento model určeny pre potreby talianského trhu premenovali na R177

Vzácne kamarátstvo...AD FINEM SAECULORUM

8. listopadu 2008 v 19:46 | *LadyBird* |  → My diary
Kamarátstvo je puto, ktoré ak je silné vydrží všetko. I tie najdrobnejšie či najväčšie prekážky...


Dlhú dobu som mala pocit, že skutočné dlho trvajúce kamarátstvo nemám, že všetko je len hra, poprípade kamarátstvo, ktoré nič nevydrží. Zrúti sa ako domček z karát, ale opak je pravdou. jedno také kamarátstvo je. Veľmi si ho cením, robí ma šťastnou. Kamarátka, ktorú si tak veľmi vážim sa vola Lucka a poznám ju veľmi dlho. Od môjho naordenia, sme si sudené to je jasné :)
Vyrastala som s nou, hrala sa s ňou každú sekundu boli sme spriaznené duše. Veď dvom deťom nič netrebe. Stačí im hračka a zahrajú sa spolu, keď su, ale väčšie treba viac ako tu hračku. Treba rozhovory, pocit šťastia, treba tam byť na jednej rovine a to my sme. Uvedomujem si, že naše kamarátstvo vydržalo, nezničilo sa ako niektoré. My i keď sme väčšie máme spoločnú reč, spoločné názory, spoločnú niť :) Máme niečo čo vydržalo všetko a okrem týchto vecí máme spomienky, spoločné spomienky na tie najkrajšie veci, na to ako sme sa hrávali :) DOteraz si pamätám na pár spomienok. Pamňtám si ako sme sa spoločne hrali a jej sestra sa sama hrala lego Scala, nepotrebovali sme na hru nikoho iného stačili sme si samé, pamätám si na to ako sme si hádzali loptičku cez jej poschodvú posteľ a snažili sme sa navzájom trafiť :D Naši rodičia teda aspoň tí moji významu tejto hry nerozumeli a preto sme ju zväčša mali zakázanú. Ďalšou oblúbenou deckou hrou bolo, keď sme sa hrali na dospelé slečny :D s frajermi :D No to bolo, môj sa volal Justin, jej Mathew..to bolo hratia, ľúbila som to najviac na svete :D zažili sme tie najkrásnejšie veci spolu a cítili sme sa ako sestry...A prečo vlastne spomínam? Nie, naše kamarátstvo sa nepokazilo, trvá doteraz.Sme na rovnakej vlne, spomínam preto, lebo je to krásne, lebo je to obdobie v ktorom som bola šťastná a nič ma netrápilo. Nie ako teraz, keď si uvedomujem, že svet je krutý a, že bude ešte horší :) No čo bolo krásne a s touto osobou ešte bude, verím tomu :)

AD FINEM SAECULORUM - NA VEKY VEKOV ....