Únor 2009

Citáty 0,3

28. února 2009 v 10:55 | Ružový praclík
Láska, nie čas, hojí rany.... (anonym)
Tak, ako žobrák miluje kus chleba, tak niekto na svete miluje teba. (anonym)
Dobrý priateľ príde za tebou do väzenia, ale najlepší tam bude sedieť s tebou a povie: ale sme to dosrali. (anonym)
Bozk je ako vločka snehu... Rýchlo príde, rýchlo splynie s našou pokožkou a zrazu ho niet... Preto pýtame ďalší... Rozdiel medzi vločkou a bozkom je len jediný... Bozk je horúci...(anonym)
Sex bez lásky je ako obloha bez hviezd...(anonym)
Ten, kto ma nemiluje, si ma nezaslúži. (anonym)
Hudba je zjavenie vyššieho rozumu a múdrosti (Ludwig van Beethoven)
Čas má plné vrecká prekvapení. (Ján Werich)
Pred manželstvom majte oči otvorené, v manželstve ich potom trochu prižmúrte. (William Shakespeare)
Manželstvo je ako súdny proces: jedna strana je vždy nespokojná. (Honore de Balzac)
Každý v niečo verí. Niekto verí v zázraky. A iný tie zázraky nazýva Boh. (anonym)
História je učiteľka života (anonym)








Vyšťavená..:(

23. února 2009 v 18:59 | Ružový praclík |  → My diary

Fúúha, som rada, že sedím, lebo som maximálne vyšťavená. Tanečná v škole urobila svoje ♥, stále to milujem, stále ma to baví, ale nôžky mi už neslúžia a ja mám naozaj pocit, že večer padne do posteľe mŕtva, dúfam že nie, chcem si ešte užiť život :) Tanečná bola fajn, i keď som mierne tanečné drevo, keďže robíme čoraz náročnejšie úkony, ale snažím sa, čo je hlavné a robím to naozaj nadoraz, keďže si polu tela ani necítim, teda tú dolnú časť. A to sa ešte musím učiť, fakt super!!Ale našťastie, toho nie je až tak moc, čiže to snaď zvládnem a potom, keď sa uvoľnim od povinnosti, tak sa snáď aj najem :D Aj to by sa patrilo, inak dorážate ma so svojimi komentármi. Sú úžasne ♥, hlavne jedna osobka sa snaží a píše ich veeeeeľmi dlhééé, takže jej vemi pekne ďakuujem :).
Okrem tanečnej dnes v škole nebolo nič, len som zistila, že všetci boli lyžovať, že mám jednotku z nemčiny a to je tak všetko...naozaj sa nehnevajte, rada by som napísala niečo dlhšie, ale všetok elán mi zdrhol...

Taký menší dodak k tomu to článku:
- som mimoriadne podráždená a vyčerpaná ešte viac ako som bola, pretože som musela ešte dorábať jednu úlohu, ktorú mám zle. Porazí ma, som z toho vyčerpaná a mám pocit, že sa každých pár minút zrútim od vyčerpania. Ale aspoň som jedla, čo je aspoň jedno pozitívum, tohto večera!!

Fašiangy, Turice Veľká Noc príde...

22. února 2009 v 19:48 | Ružový praclík |  → My diary
Predtým, než začnem s písanim, chcem len povedať, že som si zmenila prezývku z *LadyBird* na Ružový praclík, ale to neznamená, že si ma máte meniť. Kľudne si ma nehajte ako *LadyBird*, pretože sa budem i naďalej tak podpisovať, ale tu na blogu budem ako Ružovy praclík..ťažká logika, čo? Vlastne ste ma možno ani nepochopili. Ja žijem sama so sebou 17 rokov a taktiež sa nechápem, takže to je v maximalnom poriadku.
Môj dnešný deň sa začal idilycky, nie tak ako včera. Naši vstali a odišli do obchodu, ja som zostala sama a prečítala si poslednú kapitolu NOV-u :(, neviem či mám plakať alebo sa smiať. Tá, kniha je úžasnaa mne je ľúto, že som to skončila a mám takú menšiu dilemu. Kamarátka mi posla a pokračovanie, čiže Eclipse. je to v čestine, no a teraz moja dilema. Mám to čítať, alebo si mám počkať do mája dokým sa vidá Eclipse v slovenčine? Nejde o to, že by som to nerozumela, ale nechce sa mi ako pakovi zízať do počítača, nemá to tu atmosféru. No, ale zároveň som nedočkavá a do mája nevydržím, veď už teraz som nervná. Bože bože, svoj organizmus zaťažujem takou to hlúposťou :D takouto hlúpou dilemou, ktorá vlastne ani nie je problem.
No, ale to som nechcela. Chcela som písať o inom, dnes som bola s babkou. Nevedela som o tom, len som vedela, že dnes sa chystá nejaký prográm, ale nevedela som aký, ale to by nebola babka keby nevolala a ne prezradila to čo nemala, samozrejme povedala čo sa chystá, čím pokazila plány rodičov, ktorý chceli prekvapiť. Vždy su za to na nu nahnevaní, vždy sa to celé opakuje. Oni mi niečo taja a ona mi to s úsmevom a cynicky odtají a vôbec jej to nie je ľúto a pritom ja mám tak rada prekvapká :( Obedovala som u nej, moju oblubenu sviečkovu ♥, milujem to jedlo! Som na ňom závisla od mála a potom po obede sme šli do rakúskej dediny, kde bola slávnosť. Fašiangy (áno, preto ten nadpis). Je úžasne vidieť, ako sa v malej dedine vedia baviť. So všetkého si robia srandu, prišli prestrojení do masiek, pilo sa tam a jedlo osto šesť, len u nás na Slovensku to tak nie je. My sa baviť nevieme a keď, tak len výhradne s fľašou v ruke!! Túto to bolo ináč, páčilo sa mi to. Všetci sa samozrejme poznajú, zdravia, su milí, nekazia si vzájomnú radosť. U nás by to dopadlo celkom inak.
Teraz sedím tu za počítačom a píšem tieto riadky :) Už mám umytú hlavu, aby som zajtra v škole nevyzerala ako debil. Nie, nepýtajte sa ma či sa teším :D, moja odpoveď je nie. pristala by som dlhšie prázdniny, tieto sa mi páčili. Nebola som doma, trávila som čas s kamarátmi alebo som bola obsypaná knížkami. Proste dokonalosť samá ♥, zajtra síce nie je náročny deň, ale aj tak
:( Nie som ním nadšená..:(

Priemerný deň...

21. února 2009 v 20:33 | Ružový praclík |  → My diary
Ahojte, znovu sa Vám ozývam. Rozhodla som sa, že sa Vám ozvem. V prvom rade Vám ďakujem za komentáre, ktoré mi píšete veľmi preveľmi ma tešia. Rada ich čítam, hlavne keď su rozsiahle. Niektorí z Vás sa naozaj snažia a preto im venujem jedno veľké DAKUJEM ♥.
Môj dnešný deň bol priemerný. Z prvoti sa začal veľmi zle, asi z nedostatku spánku som bola ráno mrzutá a veľmi protivná. Každá prkotina ma dokázala rozčúliť a nervy mojej mamy praskli. Tak ako zvyčajne aj terraz sa naše rozprávanie skončilo zvýšeným hlasom, mračením a predsavzatím, že s ňou neprehovorím. Keď sa moja nálada ustálila a bola konečne nad nulou, do toho všetkého prišiel ocino, ktorý vyprokoval ďalšiu "vojnu" a dôvod byť aj na mňa nahnevaný, znovu prišiel. Ćiže sa mamina so mnou znovu nebavila a otec, no ten mlčal. Niežeby aj on bol sklamaný správaním pubertálnej dcéry, ktorá zázračne držala ustá zatvorené, keď sa mama vyjadrovala v množnom čísle namiesto toho aby použila jednotné, ale nechcel sa rozprávať. Držal ústa zavreté, aby na mňa pre istotu nekričal. Odišli sme tam kam sme chceli pôvodne ísť ako celá rodina, ale mama si to rozmyslela. Začiatok dňa úplne pod psa. Už som sa videla, ako dnes všetko bude "veselé". Otec bude mlčať a bude schovaný vo svojich myšlienkach a mamina si pri každej príležitosti rýpne ako vždy. Našťastie sa tento obraz nekonal a teraz sa bavia všetci so všetkými, ani neviem ako je to možné. takže deň nebol až tak zlý, skôr bol priemerny. Do učenia, do ktorého som sa mala kuknúť som sa ani nekukla. Odignorovala som všetko s veľkým úspechom, namiesto toho som sa vyparila von s kamarátkou, ktorá mala sem-tam veľmi vtipné hlášky :) a hlavne mi tá kamoška, mimochodom Zuzka :D požila 50 centov, aby som si mohla kúpiť In.ko, kde je Twilight. Nepodporujem tieto žvásty, ale keď je tam Twilight tak prečo nie :D Inak ma nenapdne si kúpiť nejaký takýto časopis. Sú podľa mňa strašne prízemne a nič mi nedajú, nie ako kniha. Inak začala som čítať jednu knihu. Mama mi ju strčila do ruky s tým, že ak chcem romantiku tak je to ideálne, ale že je to smutné. Ja vydržím všetko. Klamem, zlyhám hneď ako sa k tej smutnej pasáži dostanem :D Som obľúbenkyňa happy endu, takže keď tam nebude, tak som skončila!! Už sa vidím v depkách, ale to asi predbieham, že? Zatiaľ som len na prvej strane a pravdepovediac strácam sa v tom :D je to príliš na mňa kvetnaté, ale dobre, už sa zastavím. Nebudem viac písať, majte kráásny večer :-*

Som závisla na knížkach!!

20. února 2009 v 23:41 | Ružový praclík |  → My diary
Som zistila, že moje články sa veľmi často uberajú k témam ako priateľstvo, láska, knížky ako keby som nemala o čom inom písať. Pomaly ma chytá pocit, že začínam byť nudná a že tieto moje žvásty su čítane na silu :( Snáď to tak nie je, snáď sa úprimne tešíte z môjho pridávania článkov. Dnes Vám pridávam ďalší, troška v neskorej hodine. Troška dosť. Všimla som si, že veľa blogov ma v obľube písať neskoro, neviem čím to je, možno tým, že veľa blogarom to takto neskroo dobre myslí :) Ja takto píšem prvý raz a pravdepodobne aj posledný, pretože lepšie mi to ide asi poobede, ale keď ja som dostala takú neodoalteľnú tužbu napísať :) To sa teda už dlho nestalo!!
Ako som zostila som veľmi zavisla od čítania knížôk. Všetko spáchal Twilight, ale nečítam len túto knihu. Čítam aj ďalšie. Nechápem ako tomú to dokážem venovať čas a predtým som to nevedela, ledva som prečítala jednu knihu za mesiac, teraz mi príde za obeť veľa kníh. Z knižnice, ale i z domácej knižnice. Zistila som, že v nej máme dobré kusy :) nie su to len také nudné knížky mojej mamy. Akurát dnes som dočítala knihu Mastičkár. Stará knížka, ktorá ma podobný štýl písania ako Kukučin a podobne. Zápletka, dej to všetko ma nadchlo i keď som pár kapitol prešla s nechuťou. Naozaj to nebolo zle, malo to všeho chuť. Bolo to dobrodružné, napínave, romantické. Vlastne všetko to bolo o lekárovi, ktorého opustila manželka, jeho prepadli a stratil pamäť , čiže začal ako neznámy človek. Čo svet nechcel, stretol svoju dcéru, ktorú mu manželka zobrala, keď ho opustila. On samozrejme nevedel, že je to jeho dcéra, no a potom sa tam rozvíja aj jej príbeh a je to také zaujmave :) No a ešte som pred koncom druhého dielu Twilightu. Rozhodla som sa, že si šasť nechápem na zajtra, aby som sa vyvarovala depresívnym myšlienkam a prosbám o Edwarda :D..takže ako môžte sami zbdať, to čítanie ma naozaj teší. Z knižnici som si ešte požičala jednu knihu, čo je encyklopedia skôr. Je tam niečo o Jackovi Rozparovači, čo je moja obľúbena kriminálna postava :D, ešte Bonnie a Clyde ujdu :D, ale inak nikto na nich nemá. Som strelená. Okrem toho je v tej encyklopedii aj niečo o škanádloch a tak..dosť zaujmavé čítanie :) Nadchol ma tam jeden článok o šialenom pilotovi, asi ho poznáte. Podla neho bol nakruteny film Letec s Leonardom Dicapriom. Tento človek sa bál bacilov a tak žil v dosť zlých podmienkach. Akože aj ja mám strach zo všeličoho, ale z bacilov? To by som sa rovno mohla ísť zabiť :D veď bacile sú všade!! Dobre deti moje už idem radšej spať, dobrú noc..papa

Korčulovanie...

20. února 2009 v 17:59 | Ružový praclík |  → My diary
V poslednom čase mám pocit, že vak s dobrými dňami sa utrhol. Jeden deň za druhým prežívam pekné úsmevne dni.Ani včerajšok nebol výnimkou. Nebola som síce s Ninou, ale bola som s kamarátkou, ktorú mam tiež veľmi rada. Volá sa Natália a je zo školy, ako jedna z mála, ktorá ma má úprimne rada ( keď už hovoríme o úprimnosti, neverím, že by ma tam všetci mali radi. Skôr si myslím, že je to pretvárka)Naše kamarátstvo si tak ako všetky moje vážim a toto obzvlášť lebo mi zmenila mienku. Nemyslela som si o nej toho veľa dobrého. Zdala sa mi tak ako všetky také sliepočky, milá ale iba falošne, ale zistila som, že som sa mýlila a že som súdila človeka, ktorého som nepoznala. Nie je taká ako som si myslela. Má hodnoty a je veľmi milá a naše včerajšie korčulovanie bolo super :D :) išli sme korčuľovať do Viedne aj smojimi rodičmi, ktorí sa rozhodli, že mi dajú pocítiť, že mám prázdniny a že nemôžem byť stále len zavretá doma i keď predvčerjašok o mojom zatvorení doma netvrdil :D:) Natalka súhlasila, že pôjde s nami a myslím, že sa jej veľmi páčilo. Klzisko vo Viedni nie je také chabé ako to u nás. Nie je to kruhový štadion, ale je to vonku a je vytvorená dlhá trasa s rôznymi cestami. Korčulovanie bolo úplne bezchybné až na pár pádov a pluzgierov na mojej nohe. Keď je niekto šikovný, že si zle zalepí nohy aby ho neodrali, tak to tak vyzerá :D:), ale táto nepríjemnosť mi aj tak nepokazila náladu. Nakonci, keď sme už nevládali sme išli domov. Vykorčulované aj s plným žaludkom, ktorý som naplnila obrovským hot-dogom :D:). Domov sme však okamžite nedorazili. Neodpustili sme si zastávku v shoppingu, ktorý mám rada. Kúpila som si jedno biele tričko a takú farebnú šatku či šálu, či ako to nazvať. Nevyzerá to zle :D:), no a nakoniec posledná zastávka bola v reštauráci, kde sme znovu napchali svoje bruchá :) včerajší deň sa mi teda pozdával a tešil ma :) o to viac, že som bola práve s Natalkou :D:)

Nina :-*

19. února 2009 v 22:13 | *LadyBird* |  → My diary
Som príliš unavená na písanie článku, ale keby som ho nenapísala dnes tak nenapíšem už ani zajtra.
Ako ste z môjho stručného článku, ktorý som vytvorila včera, mohli vycítiť, na stretnutie s Ninou sa teším:) Týždeň som ju nevidela a poznamenalo to :D veľmi moc, pretože som si uvedomila, že je to človek s ktorým nemám problém sa smiať. Právaže, keď to potrebujem (niekedy človek potrebuje zažehnať zlé myšlienky), viem komu môžem zavolať a na koho sa môžem spoľahnúť, že ma neradostných spomienok zbaví.
Včerajšie stretnutie prebehlo spontanne, tak ako veľa z mojich terajčích stretnutí. Zrazu len skrsol nápad v hlave a stretli sme sa :) od jednej do ôsmej sme boli spolu a nelutovali sme :D Aspoň ja nie, pretože som nemusela byť doma a nemusela som robiť veci, ktoré som robila stále. Bola som ako v kruhu, odkedy mám prázdniny môj deň sa skladá z počúvania hudby, čítania a miestneho učenia, ktoré až tak neprekvitá ako tie ostané činnosti, ktoré som spomenula.
Keď už píšem o Nine spomenula som si na niečo : Kostík bol divokej :D...(prepáčte, túto vetu ste asi nepochopili, ale to nevadi a by the way Kostík som ja :D ) Táto veta sa mi do hlavy zaryla naozaj hlboko a dosť často sme ju v našej komunikáci využívali.
Potom sme si spomenuli, že máme zlý vzťah s stabilitou, ale naopak dobrýs labilitou, pretože sme boli v električke pri dverách. Ledva sme tam stáli na takom malom kúsku. Ninka stratila rovnováhu a neuvážene ju napadlo sa ma chytiť, zrazu som letela aj ja a na vrdo som ju oprela o dvere pričom som padla na ňu :D, proste sme šikulky :D, ktoré sa nedokázali nad tým nezačať smiať. Myslím, že sme pobavili aj osadenstvo v dopravnom prostriedku.
Okrem toho sme sa vrátili do deckých čias 10 ročných detí, keď sme uvažovali nad tamagočim :D, to môže napadnúť len nás, ale potom som bola ja tá vinná, že ja som to vymyslela :D:D no dobre, aj som vinná bola, ale tak koho to zaujma :D. Nakoniec sme si to nekúpili, lebo máme žive zvieratka :( a nakoniec sme aj nadobudli stratený rozum. Aká škoda, rozum všetko brzdí!!
No a nakoniec z nás museli mať v autobuse radosť, lebo sme sa rozprávali dosť divne :D, kto nebol s nami si mohol myslieť čokoľvek :D, že sme na príklad veľmi nezdravé...:D...ale aj tak je najlepšie Ano som, nie niesom...Z polusu..áno z polusu, z polusu, veď z polusu :D (Znovu pochybujem, že by ste túto časť pochopili. Na to aby Vám to dávalo zmysel by ste museli byť s nami, škodá že ste veru neboli :D )

Šalalala

18. února 2009 v 12:11 | *LadyBird*
budem dnes s Ninou...šalalala :D

Beautiful death 4

16. února 2009 v 15:36 | *LadyBird*
Predávkovanie M&M

...Valentine, Dirty dancing, Nov...

14. února 2009 v 19:08 | *LadyBird* |  → My diary

Zdá sa, že prekonavám samu seba. za jeden deň Vám píšem druhý článok. To sa nestáva často, mám taký dojem, že kríza môjho nepísania sa už pomaly stráca a znovu mi do hlavy skáču nápady. Som zvedavá ako dlho mi tento pocit ostane :)
Dnes je deň Svätého Valentína, ak sa mám priznať tento deň neuznávam. Jeden dôvod je ten, že ho nemam s kým tráviť. Ak by som mala pravdepodobne môj názor bude iný, ale keďže nemám žiadného princa na bielom koni alebo upíra so strieborným volvom, tak môj názor na Valentína ostáva rovnaký. Druhý dôvod mojej nechute je ten, že Valentín beriem ako komerčný ťah obchodov. Všetky obchody sú plné červenými vecami s názvom: I love you, to sa mi vôbec nepáči i keď jedna polovička môjho ja hovorí opak. Pravdepodobne ak by som dostala aspoň bonbonieru vrhla by som sa okolo krku pána dotyčného, pretože sa mi to zdalo milé. Som rozdvojená osobnosť. Valentín nemám rada a zároveň...včera, keď sa rozdávali Valentínky dúfala som aspoň som snívala bay som dostala aj od tajného ctiteľa, ale nestalo sa tak. Žiadného ctiteľa nemám, ani tajného ani žiadného.
Celý deň som bola doma a tak ma prepadla chuť si pozireť nejaký film. Hlavne, keď v televízi sa nič nedeje. Preto som si pozrela film..nie, nepozrela som si Twilight :D i ked si tento film stále vynocuje moju pozornosť rovnako ako kniha, pozrela som si Dirty Dancing, ktorý som dlho nevidela. Dnes som dostala náladu si pozreť 17 ročnú Baby a jej lásku. Je to skvelý film a vnímala som ho intenzívnejšie, pretože som v ňom objavila tanečné kroky, ktoré ovládam. nebolo ich tam veľa, ale stačilo to na to aby som si s pýchou pomyslela: To ovládam aj ja :D:) Samolubosť nie je dobrá vlastnosť, ale teraz ma potešila :)
No a mám Nov!! Konečne môžem čítať, prečítlaa som prvé dve kapitoly a tretiu čítam a musím povedať, že ma to dostalo. Vyronila som aj pár slzičiek, keď jej povedala že ju opúšťa a aby sa tvárila ako by nikdy nebol!! Typický chlap, vždy zraní rečami...no čo, možno si ma udobrí na ďalších strnkách, zaťial u mňa zlyhal :D :)

:)...originalita mi unikla, preto nečakajte zaujmavý nadpis

14. února 2009 v 12:21 | *LadyBird* |  → My diary

Dlho sa mi nestalo, že by som mala problém s vymýšľaním názvu pre článok, skôr mávam problémy, že mám názov článku, ale neviem čo napísať :). Naozaj mi dnešná originalita niekam uletela, takže názov článku bude len smajlík, ktorý v podstate vysvetluje to, ako sa citím dnes. Cítim sa dnes dobre, pretože je sobota, pretož zajtra príde ocino a pretože sú zajtra prázdniny. Dôvodov na radosť je teda ozaj veľa.
Včera bol vcelku v pohode deň, v škole sa rozdávali valentínky a dostala som ich štyri. Krásny počet :) a krásne čítanie. I keď bol včera piatok trinásteho nemala som pocit, že sa na mňa rúca z každej strany nešťastie. Naopak som deň prežila šťastne s kamarátkou, ktorá chcela kúpiť sveter pre svojho chlapca. To by sme ale neboli mi dievčatá, keby sme namiesto jednej tašky neopustili obchod s tromi ďalšľími. Výklady s peknými vecami sú vždy lákadlom, pre mňa sa ale stali utrpenim keďže som nemala peniaze, takže ten kto nakupoval bola ona a ja som sa len prizerala. ešte šťastie, že to tak bolo, lebo keby som mala so sebou peniaze, myslím, že by to nedopadlo dobre :) Shoppingový maniak sa vo mne nezaprie :)
Dnes sa nestalo nič, čo by mnou otriaslo od základov. Bola som nakupovať s mamou potraviny, aby sme nepomreli od hladu a teraz som doma a píšem tento článok, pretože na blog treba niečo pridať. Aby ste vedeli, že žijem a to celkom dobre. Naozaj, depky ma len obkolesujú večer, keď je ticho a v telke nie je nič. Len vtedy sa mi natisnú myšlienky, ktoré ma zmätp, inak si žijem spokojným životom sedemnástky, ktorá nateraz s písanim skončí :D:)

Just dancing !

10. února 2009 v 17:34 | *LadyBird* |  → My diary
Včera bol pondelok, deň, ktorý zvyčajne nemám rada, pretože zanmená koniec víkendu, ale pár týždňov- respektíve dva, neviem naň dopustiť. Milujem ten deň, od kedy je tanečná, ktorú som spomínala v predchádzajúcom článku. Aj včera bola a užila som si ju presne tak ako som mala v pláne. Tancovala som, robila som to, čo mám rada a a vychutnávala som si to, že nemusím byť doma za úlohami. Bolo to naozaj skvelé, nielen že som sa naučila kroky a nemám pocit, že som drevo, ale je to zábavne :) Je zábavné, to striedanie partnerov s ktírými musíme tancovať, je zábavné čakať na toho, kto si nás príde popýtať, je zábavne šliapnuť si nechtiac na špičky a nebrať to tak vážne!! Naozaj to čo robíme ma baví :) A budem ľutovať, keď to prestane.....
Dnes sa nedialo nič svetoborné, iba sa mi do cesty priplietal chlapec, ktorého by som najradšej nevidela a nestretávala. Moje srdiečko stále nie je zahojené, stále je tam tá rovnaká bolesť, ktorá bola na začiatkua s tále su tie spomienky v hlave, ktoré narúšajú harmónie duše. Lahke je ľudom povedať, netráp sa je to pošuk. Ja to viem, povedala som si to tisíc krát, ale keby ma teraz pozdravil pozdravím, keby napísal napíšem a budem ako vajičko namäkko. Jednou vecou som si, ale istá, keby ma nakoniec mal rád ( nikdy nebude) už mu nikdy nedám šancu mu dokázať to. Nebudem hlúpa a nedovolím mu si zobrať moje srdiečko, v tom si viac než 100 % istá....ale stále to bolí...a najviac ma bojí to, že on už je dávno za tým. Keď ma vidí spomenie si, ale nebolí ho to, jemu to všetko v podstate jednoa možno je aj rád ako ma sklamal. Chlapci sú vždy radi, keď sa im niečo podarí, nech je to čokoľvek....
Znovu mi napísala mail moja učiteľka, viete tá, o ktorej som Vám písala. Tá čo nás rok učila angličitnu, ta mladá pani učitelka z ameriky. Napísala mi, že sa má dobre a moja angličtina sa aspoň troška mohla prevetrať aj v písani. Som rada, že sme stále v kontakte, že si stále píšeme, i keď by som bola radšej keby som ju mohla vidieť :), ale zatiaľ som zmierená tým, že tak skoro sa to nestane....

Eyes on fire

10. února 2009 v 17:08 | *LadyBird*

I love to dance!

9. února 2009 v 7:00 | *LadyBird* |  → My diary
Lubim tancovanie, nikdy som sa mu nevenovala. Nemohla som, klavír a osobný život, na tancovanie nemám čas a avlastne ani moja mam mi to nechce dovoliť. Tvrdí, že by ma to prestalo baviť a vyhadzovať peniaze na to nemieni. Viete aký su rodičia, ich mienku len málokedy niečo zmení, aspoň tú mienku mojej mami určite. S ňou sa skôr do krvi pohádam, ako jej vyhovorím, že tak niečo nie je. Náš vzťah je komplikovaný a je to záhada, v ktorom sa nevyznám ani ja...ale to čo píšem je o niečom inom. Aspoň teraz nechcem rozoberať vzťahy. Pred týždnom začalo obdobie, ktoré bude trvať do mája. Obdobie tanečnej, ktorá sa ukončí venčekom. Veľmi sa eším a neviem ako to zvládnem, alebo čo bude keď mi tanec znovu zoberú!! Je to úžasne, kroky mi idú a ja som si myslela, že som v tom zlá. Dnes budem mať další trening, nacvik, tanečnú nazvite si to ako chcete. Mimoriadne sa teším, pretože tá minulá skončila úžasne!! Síce som tancovala s dievčatmi, dôvôdom je málo chlapcov, bolo to úžasne! Nemôžem sa sťažovať. Bola tám ta atmosféra, skúšať to znovu, nasadenie a pýcha na seba samého, keď sa nám to podarilo. tak som sa tešila :) nebude to nič lahke, lebo tanec nie je lahky, je o rytme hudbonom sluchu a tanečnej pamäti, ale veľa vecí na svete nie je ľahkých, ale keď sa dotoho chce, tak sa to aj dokáže!! Som sa rozhodla, len ma naozaj trápi otázka, kde zoženieme 10 partnerov. Ja som skúšala všade, ale každý ma necháva v štichu, už nemám naozaj zavolať koho, ak sa to nevyrieši myslím si, že venček bude katastrofa, ale snáď to tak nebude. Snáď niekto lúskne prstom a nájde riešenie, nájde chlapcov, ktorí budu chcieť tanovať.
Vy sa zatiaľ majte kráásne :) Pekný deň želám :)

Chlapec zo zelenej bundy...

7. února 2009 v 16:28 | *LadyBird* |  → My diary
TSom rada, že mám priateľov s ktorými sa môžem smiať, ale i plakať :) Dnes som sa s nimi smiala...:)


Rada píšem o priateľstve, pretože je to téma, o ktorej sa dá písať veľmi veľa. V mojom živote priateľov nikdy veľa nebolo, aspoň nie tých skutočných až teraz, keď som múdrejšia a staršia zisťujem, kto proateľom je a kto nie. S kým sa môžem smiať a s kým môžem plakať, keď potrebujem. Dnes bol deň, keď som sa potrebovala smiať a vyhodiť všetky negatívne myšlienky, za ktorými stojí moja mama. Od včera sa so mnou nerozpráva, má akúsi tú hrdosť, ktorá nedovolí ľuďom ísť ďalej. Je to trápne a smiešne, hlavne keď sa ospravedľnujem ako magor, ale nehám to už tak. Odurazí sa, keď uzná za vhodné. Kamarátka, ktorú som potrebovala na smiech prišla. Už som Vám o nej písala, bola to tá, ktorá bola so mnou na Twilighte, s ktorou som sa smiala ako malé dieťa, dnes sme boli spolu vonku v horskom parku, spravili sme si krásne fotky :) Sme proste fotogenické :D a znovu sme sa zasmiali. Na miesto Chlapec so zelenou bundou som povedala chlapec zo zelenej bundy a moja kamarátka povedala halacinky. Halacinky = palacinky + halušky.
S touto kamarátkou som chodila na základnú školu, ale až o dva roky na to som zistila, že si s nou skvele rozumiem :) Na kamarátstvo trebá čas, niekedy sa vyvinie a niekedy zanikne, len potrebujeme čas, ktorý nám ukáže čo a ako. To si aspon myslím, múdre slová, že? Niekedy zo mňa vídu :D:) No, ale proste myslím si, že naozaj ona do rádov mojich kamarátov patrí, je človek, ktorého zaujma čo si myslím, je to človek, ktorý ma v určitých veciach chápe a je to človek s ktorým môžem mať úžasne smiešne situácie, stále, nie len občas...mohla som myslím si, prísť na to aj skôr, ale som rada, že som na to vôbec prišla a viete kto alebo čo nás tak bližšie zblížilo? Twilight :D ako hovorím, za všetko môže tento film, ktorý robí s človekom obrovské divy. Závislačí podobne na tom ako ja :D:)


Šťastie v nešťastí, alebo where is my wallet ?

1. února 2009 v 21:52 | *LadyBird* |  → My diary
O tom, že strácam veci už určite viete, upozornila som na to v článku, ktorý som napíasla na konci novembra, pre tých, ktorý článok nečítajú alebo si nepmaätajú obsah je tu jedinečná šanca si ho pozreť :D :) a dozvedieť sa s akým "šikovným" a "zodpovedným" tvorom máte do činenia. TU .
Vecou, ktorú som stratila nebol tentoraz mobil, ten som si ustrážila. Vec, ktorá sa mi stratila ma 8 písmen a po anglicky sa volá wallet, ak by som to mala povedať po slovensky poviem peňaženka. Táto jednoduchá čierna vec s čínskym ornamentom sa mi včera stratila a ja som si to ani neuvedomila. Aspoň viem, že hlava nie je jediné čo strácam. Uvedomila som si to dnes, keď som si chcela zobrať doklady, som človek, ktorý dostal nadelené veľa paniky do vienka, nezvládam stresové situácie a táto bola jedna z nich. behanie, nervozita, plač, vzlykanie, urputné rozmýšľanie- to je zoznam vecí, ktoré sprevádzali môj život v pár minútach. Rodičia sa snažili napreď budiť bezstarostný upokojujúci dojem, ale keď sa ani po dlhom hľadaní nenašla a dom vyzeral hore nohami, rozhodli sa aj oni panikáriť a vykrikovať mi to čo už dávno viem. Som nezodpovedné dieťa, ktoré sa zodpovedným snaží byť, ale jeho snaha nie je odmenená úspechom. Som všetkým tým, čo neznášam na ostatných. Jediné, čo som vedela o svojej peňaženke bolo, že som ju stratila na klzisku, keď som sa korčuľovala. Veľa ľudí, veľa mačkaníc, nikto si nikoho nevšíma, dobrá príležitosť na zlodejčinu alebo na stratenie.

Šťastie v nešťastní, tak sa dá opísať všetko čo sprevádza môj život

Každí si žije svoj osud a všetko má svoj zmyseľ na svete. Aspoň ja tomu verím, nikdy sa nič nestane náhodne, vždy sa všetko stane, pretože sa to má stať. Verím, že aj toto sa malo stať. Dôvod, ale nepoznám. Jedine sa môžem domnievať, že je to preto aby ma život konečne naučil zodpovednosti. Aby som konečne zistila, že život nie je gombička. Aby som to pochopila dal mi príučku, stratila som peňaženky, ktorú som i teraz ako zázrakom našla.