Duben 2009

Zázrak ? Nie, týranie pokračuje...

28. dubna 2009 v 18:32 | Ružový praclík |  → My diary
V Novembri to všetko začalo a nemá to koniec..stále to pokračuje, stále sa nepovedalo posledné slovo, alebo áno? Dnes? A tak potom čo to včera znamenalo? Nesnívalo sa mi to! Nie, ja takéto živé sny nemám. Zázrak? Nie, to len týranie mojej duše pokračuje a rozpadáva sa na maličké kúsočky. Prečo ? Prečo ja?
:(

..popísala som o ňom už toľko článkov. O tom blonďavom démonovi, ktorý sa ma trápi, už len svojou existenciou. Už od Novembra, už od Novembra utkvel v mojej mysli a nevyšiel z nej. Zväčša sa objavuje v mojej hlave, keď rozmýšľam o sklamaní, či krivde alebo mojej vine, pretože určtým spôsobom za to môžem aj ja, ale čo mám robiť ? Keď som taká plachá, keď na mňa treba pomaly a nevzdať sa tak rýchlo. Ako mohol čakať, že ho budem zdraviť, keď som vždy bola ohúrena keď som ho videla, ako mohol čakať, že sa ozvem, keď som vždy stála v nemom úžase? On to čakal :(, nepočkal, sklamal, ublížil a ja neviem zabudnúť. Bičujem sa za niečo, čo nezmením, keby som dostala ďalšiu šancu zachovám sa rovnako, keby sa vrátil čas budem rovnaká. Tak to proste je. Zabúdanie je ťažké, ale snažím sa. Včera som mala predsavzatie, už ani nepomyslieť na jeho tvár!!Už ani raz!! Dala som si predsavzatie, ale...to opadlo..včera som bola v auparku, v obchodnom centre. Šla som na poštu, zaplatiť pár vecí a on vystúpil tiež a išiel tam kam ja. Nebola som sama, bola som sklamaná. Čakala som, že nás predbehne, ale on sa držal za nami. Ledva som kráčala, bola som nervózna, tak ako som vždy, keď je v blízkosti, keď sa zrazu mi lepil doslova na päty. Moja kamarátka si to ani neuvedomila, ke´dže prehlásila, že mi vyrhnie sukňu nad uši :D Ja som, ale zčervenela a on sa konečne dal na predbiehanie pričom nás pozdravil!!! Po piatich mesiacoch nezdravenia nás pozdravil...mňa...odzdravila som, i keď som bola ohúrena, prekvapená, celá šťastná,a le zároveň rozladená!! Chcem zabudnúť, tak prečo mi nedá pokoj, prečo ma znovu pozdraví??No, ale to je už jedno prečo to spravil, viac sa to nezopakuje. Tá chviľková slabosť sprevádzana aj s úsmevom sa rozplynula a dnes mi nevenoval ani jeden pohľad!! A ani slovo..nič..bol taký ako predtým..ja už nevládzem, tie jeho ignory..tie jeho skraty, nesnesiem ho!!!!

No, I don't want to fall in love. This love is just gonna break my heart.
But, it is too late!!

P.S. Rozprávať o tom, že som mu napísala ani hovoriť nebudem. Zjavne som sa zachovala moc nelogicky :D a hlavne, keď som mu napísala veľmi inteligentnu otázku. Myslím to, ironicky. Ako otázka: To si dnes pozdravil mňa, alebo niekoho iného a ja som ti na to odpovedala? ..stojí asi fakt za veľa!!, ale tak čo pomôžem si??Keď som sa ho na to chcela spýtať :D:(


Pretancovala som celú noc :D

26. dubna 2009 v 13:19 | Ružový praclík

Horúčku sobotňajšej som už dlho nezišala a nikdy som sa tak pri tancovaní nebavila ako včera. Poznáte tu rozprávku, kde v jednom královstve v noci z izieb odchádzali princezné a vracala si domov až ráno s predratými topánkami a ubolenými nohami ? Ak nie, tak vám poviem, že chodievali v noci tancovať a ráno sa vracali unavené lebo tancovali. No tak sa cítim ja :D, i keď som nezodrala žiadne topánky, nanajvyš svoje nohy, ale stálo to za to. Atmosféra bola úžasna, žiadna nuda, dobrá hudba, úžasny partneri a všetko čo k tomu baví. Samozrejme aj moja rodina a najbližšie kamarátky. Nemohla vhýbať Nina, ktorá trsala i keď nevedela, ktorá neklednila a proste som vďačná, že tam bola aj so Zuzkou, s ktorou sa tiež dobre bavili..tak som rada :). Večer ako sa patrí :) Už dlho som takéto nič nezažila a trápi ma to, že som ani zažiť nechcela. V ten deň som robila veľké nervy, nechcelo sa mi nikam ísť, bola som sklamaná zo svojjho výzoru, pripadala som si ako idiot, čo spôsobilo to, že môj otec sa len- len premohol a prišiel na venček. a vlastne som sa premohla aj ja, pretože z prvoti som si myslela že som spravila chybu, keď som došla, ale ako vidím nie :) Nedá sa to slovami opísať, na to je tých slov málo.
Všetko začalo o siedmej hodine pripravenou zostavou, ktorá vyzerala veľmi pekne a v ktorej som chcela vyzerať aj ja veľmi pekne, keďže som tam mala v publiku rodičov a chcela som sa im predviesť :D Potom to pokračovalo zápisničkovými tancami ako je polka, jive, cha-cha, slowfox, foxtrot...volá sa to zápisničkové preto, lebo sa mi chlapci museli zapísať na tie tance. Neskôr boli tance pre rodičov, do ktorého som zapojila ocina, potom sa tancovalo country, grecky národny a lektis a nakoniec sa rozdávali venčeky a drobnosti od chlapcov. Dostala som krásnu žltu a červenú ružu, macka s ružou, ale aj kvetinovy náramok...beriem to ako odmenu za moje tanečné výkony, ktoré miestami kulhali :D, ale hlavne išlo o zábavu si myslim i keď niektorí to brali príliš vážne a preto sa mi s nimi netancovalo dobre, ale vo väčšine prípadov sa mi tancovalo skvelo :) a na tento deň tak skoro nezabudnem :-*♥ či už sa to týka tych nervákov, čo som spôsobila, alebo pekného večera, ktorý som zažila no a ešte nezabudnem aj kvoli fotkám, na ktorých poväčšinu času vyzeram celkom znesitelne a ani tie moje vlasy nie su také zle ako som si myslela na začiatku a ktoré prispeli k mojej nervozite. Ide o to, že ja som nemala kaderníka, ale maminu, ktorá i keď sa snažila nevyvolala efekt, ktorý chcela a vlasy splasli a potom ked som videla ostatné baby a ich vlasove experimenty, tak som myslela, že strávim čas zavretá na záchode ako sa to robí vo filmoch, keď hlavné protagonistky majú depku :D, ale našťastie som sa umúdrila a neostala na tom záchode a zabávala som sa a tešila som sa a tak. Myslím, že už by som mohla končiť :D papa :)

HOTEL

24. dubna 2009 v 22:29 | Ružový praclík |  Keď človek číta
Po dlhšej odmlke som prečítala ďalšiu knhu a to Hotel♥. Ćítala som ho už dlhší čas, ale kniha ako keby nemala koniec a ja som nemala toľko času tráviť nad touto skvelou knížkou plnou vzťahou a napätia. Je to kniha, ktorá je naozaj zaujmavo písana. Rozpráva o hoteli, o jeho vedení, hosťou, zamestnancoch a všetko sa to vyvíja len v päť dňovom časovom úseku, čo je veľmi málo pri tých všetkých zvratov, čo sa v knihe stane. Nikdy som také niečo nečítala, tak podobne písané, ale ako som zistila Authur Hailey píše týmto spôsobom aj knihu menom Letisko.
Tažko povedať, čo sa mi na knihe páčilo najviac, možno hlavná postava Peter McDermot, ktorý je zástupcom riaditeľa. Je vo vysokej pozícii, ale pri tom nemôže nič zmeniť, lebo je len zástupcom. Je to zaujmavá postava, pretože je vykreslená ako schopná, ale zároveň včo sa týka lásky, no..poviem to takto :D ako muža neviem či by som ho chcela, v niektorých veciach na mňa nevplýval najlepšie. Skôr pôsobí ako nerozhodný pubertiak. ďalšou postvou, ktorá ma zaujala je mladučka Dodo, ktorá je opísaná ako milenka bohatého hoteliera, ktorý ma zálusk na náš hotel :D Je mi sympatická nie len pretož e svojou hluposťou je milá, ale mám z nej dobrý pocit. Jej hlúposť mi na nej nevadí, bola mi u nej prirodzená a práve to z nej robilo moju favoritku :D Myslím si, že to je tak približne všetko, vyjadrila som sa tak ako som chcela. Tá kniha je skvelá, naozaj už ani neviem ktorá kniha je najlepšia, pretože v mojom živote je veľmi veľa dobrých kníh, ktoré som prečítala :) a snád to bude mať v mojej buducnosti aj nejaký vysledok..snad sa raz stanem spisovatelkou a napíšem etše lepšie knihy ako je hotel :D. Pred pár dnami som si požičala jeho knihu Letisko, čo je o teroristovi v lietadle a teším sa na to čítanie, ale napred musim prečítať Zatmenie, pokračovanie trojky a neviem ako to Letisko zvládnem prečítať, ked už 289 strán mi robilo problém nie to celá ťažká kniha :D Jááj vidno, že sa znovu čítaniu dostávam pod kožu :D

NESUD KNIHU PODLA OBALU...

18. dubna 2009 v 14:55 | Ružový praclík |  → My diary
Módou 21. storočia sa stáva súdiť ľudí podľa vzhľadu, podceňovať ih, mať na nich poznámky a seba porovnávať s nimi, pričom v očiach porovnávateľa je on lepší ako jeho vybraná obeť na posmešky. Kam ten svet speje? Čo spôsobuje to, že ľudia sa tak rápidne menia? Ćo spôsobuje, že v ľuďoch koluje gén, ktorý sa pričiňuje o ich aroganciu, o ich hlúposť. Aj ja som tá, ktorá býva väčšinu podceňovaná a stávam sa predmetom posmeškov, ale na rozdiel od väčšiny ľudmi, ja aj zlýham, pretože sa dám tymi rečami položiť na lopatky a zastrašiť sa " nepriateľom".
Módou 21. storočia je si myslieť o sebe to najlepšie a o druhých len to najhoršie, keď je tá osoba napríklad neočesaná, alebo zle oblečená. Kde je tá rovnosť medzi ľuďmi, o ktorej sa toľko rozpráva? Ale ak sa mám priznať, aj ja som občas ten "netvor", ktorý sa riadi heslom, že to čo zlé vyzerá aj zlé je, ale včera sa stalo niečo, čo spôsobilo, že som trocha svoje zmýšľanie prehodnotila.
K tomu to článku pridam video, ktoré chcem aby ste si pozrela. Je to dôkaz o tom, čo hovorím. Vo videu vystúpi 47 ročná žena s vzhadom vyzerajúca na 50 a vyššie, ale už od prvej chvíľe je jeasné, že je to len dobráčky, ktorá žije sama a pritom div, že ju ľudia nevypísakju, hlavne keď povie, že chce spievať, ale nikdy nedostala šancu. Všetci na ňu pozerajú zhrozene, priam šokovane a pýtaju sa sami seba, čo tá tam robí, ale potom...dokázala to čo chcela v britskom programe podobnemu nášmu. Británia hradá talent...a podľa toho čo som videla v tom videu...no pozrite si ho sami, mám pocit, že sa pristihnete pri tom ako o nej zmýšľate a nie pritom moc lichotivo.

Netušila som, že sa človek môže zblaiť tak rýchlo a nečakane odísť. Nie, nevyhodili ma z bytu :D

14. dubna 2009 v 18:04 | Ružový praclík |  → My diary

Ak chcete počuť o tom ako som dostala korbáčoma ako som bola poliata vedrom vody, i keď som nehorela a to všetko len preto že bola Veľká noc, tak vás sklamem. Bla som len decentne nastriekana vodou, nič čo by zmenilo moju pokojnu tvár do neprijemného výrazu. Nič, čo by spôsobilo krik v rodine. Ocino už pochopil, že o takúto "zábavu" a tradíciu nemám záujem, že to si môže nehať. Na miesto toho sme si pobalili kufor a odlifrovali sa na jeden deň do pokojnej rakúskej prírody aj so stále kňučiacim psom :D A músim povedať, že to bola perlička za mojimi úžasnými prázdninami. Ak by som ich mala zhodnotiť boli skvelé, ani jeden deň som netrávila doma. Jeden deň som bola s kamarátkou vonku celý deň, ďalší som bola preč s mojimi rodičmi, potom som bola na nášteve u známich, v nedelu som strávila u babky no a pondelok a polovicu dneška som strávila v prírode so svojou rodinou a psom. Prázdniny podľa mojich predstáv :) Všetko bolo uplne v poriadku, prišli sme tam včera, išli na prechádzku, vrátili sa z prechádzky, zaplávali si v hotelovom bazéne a chystali sa na večeru s bohatým výberom a niekolkými chodmi :), dosť potešujúce a dnes?? Šla som na korčule, parkrat padla na zadok, zjedla všetko čo sa dalo, spravila malé nákupy v dedinských obchodíkoch a pokračovala v túre :D O tom, že ma bolia nohy a bok o tom hvooriť nebudem, myslim že je to zaslúžené, ale o tom, že ma boli duša, o tom hvoriť budem!! Ja nechcem ísť zajtra do školy, pozerať sa na xichty učitelov a spomínať na krásne prázdniny, chcem aby stále trvali, aby som o nich mohla rozprávať ako o prítomnosti a nie o minulosti! Nechcem aby ten čas tak utekal, ešte že nemám zajtra nultú, lebo keby áno, asi ma šľahne o zem :D

Mala by som s tým niečo robiť. S tým, že vôbec nepíšem

12. dubna 2009 v 20:29 | Ružový praclík |  → My diary
Sedím tu a rozmýšlam nad tým ako sa začať, tá kríza, ktorá bola zažehnaná znovu prišla a ja neviem o čom písať i keď zážitkov je v podstate veľa, ale nálada a chuť chýbaju. Sedím tu a počúvam pesničku Papa donť preach, ktorej sa asi zachvilku presitím, pretože nie je chvíľa kedy by som ju nepočúvala, nie je chvíľa kedy by som si nevyspevovala text, ktorý som si preložila a zistila, že sa celkom hodí ku klipu, čo nebýva až tak často. Ćasto sa stáva, že mi nesedia texty ku klipom, i keď klip je pekný, čo sa tiež nestáva často. Toto je asi jediný klip čo sa mi páči.
Prečo mám pocit, že kecám mierne od veci? Nevadí aj tak sa dá :) :D, aspoň že viete, že žijem, že som zdráva a stále rovnako duševne nevyrovnaná ako predtým :D, ale aspoň to nechcem riešiť na psychiatri, ako som zamýšľala, pretože aj k nám dorazila kontroverná výstava scientologickej cirkvy Psychiatria- hrozba alebo pomoc ? A musím povedať, že mám z toho zmiešané pocity, som z toho celá divná a myslím si, že tak ako napadli psychiatriu by sa dalo napadnúť celé zdravotníctvou. Hlavnou témou je totižto to, že tie choroby čo sú zapísane v nejakej knihy su vlastne hluposti, ktoré maju príznaky tak ako väčšina duševných chorôb a že to je vraj ujeté, hlavne keď sa nerobia na to testy :D teraz neviem či ste ma pochopili, ale podla mna to vyhlasenie sa dá napadnuť, keďže aj normálne choroby majú normálne príznaky ako väčšina choroôb. No, ale aspoň viem aké je v psychiatrických liečebnach zaobchádzanie s ľudmi a už sa tam nehrabem :D asi by som to tam fakt nevydržala.
A ešte jedna vec!! Začala som športovať :D, preotže moje brucho sa pomaly ale isto začína meniť na pneumatiku, ktorá mi nie je po vôli, znervoznuje ma to tak som sa vrátila do čias švihadiel a vytiahla som svoje bielo zlaté korčule aby som zhodila aj zo stehien a má to aj celkový učinok na mojej váhe. Keby ste ma videli pravdepodobne budete zhozený z toho čo vám hovorím, pravdepodobne si budete myslieť: Preboha prečo toto dievča chce schudnúť?? Ale fakt, to čo mi rastie na bruchu sa mi vôbec nepačí, takže musim byť silná, zaťať zuby a cvičiť tak ako som už mala dlho predtým, ale vykašlala som sa na to :D
Myslím, že som na konci svojich žvástoch, nič iné ma nenapadá, knihu som stále nedočítala. Svoj milovaný Hotel♥ ešte stále čítam a neubuda mi, ale znovu začína na mna utočiť tá čítacia nálada :) takže myslím, že to za týchto pár dni prázdnin dorazím, ak nebudem traviť viacej času vonku ako trávim :D Nemôžem byť stále doma, keď je tak krásne a nadalej ešte bude. Tak ja teraz fakt už idem, majte sa mi čo najkrásnejšie a užite si môj novy článok :D♥

Papa don´t preach

10. dubna 2009 v 18:30 | Ružový praclík

Spomienky, ktoré sa prebudili...

4. dubna 2009 v 20:14 | Ružový praclík
..Napriek tomu, že som chorá bolo pekné kŕmiť pouličné mačky, tak ako predtým a spomínať na to, čo sa všetko v tej malej záhrade pri mojom paneláku odohralo...


Sedela som na kameni, vyhrievala sa na teplom slnku, ktoré svojimi lúčmi oteplilo počasie až do takej miery, že som sa rozhodla vísť von len v mikine, a sledovala som mačku, ktorá sa krmila čím si, čo jedávaju mačky Hltala to a pritom ostražito pozerala, či sa na nu niekto nechystá zautočiť J Tá chvíľa mi osviežila po dlhej dobe, pamäť. Vrátila som sa do čias, keď som sa nasťahovala do paneláku. Mala som 6 a behať malej záhrade, ktorá vyzerala ako keby mala chodby, bol pre mňa veľký zážitok. Keď som nemala kamarátov, chodila som práve sem, hádzala som si loptu o stenu a myslela na to, že budem slávna hviezda :D Keď som našla kamarátov, ísť do záhrady bolo pre mňa nemyslitelné. Keď nešli von oni, nešla som ani ja. Čo tam?
Sama...a nakoniec prišlo to obdobie, ktoré spôsobilo to, že som radšej krmila mačky, ako chodila s kamošmi von. Išlo o to, že som mala pocit, že ma neberú tak ako chcem, že to, že mám rada mačky im je na vysmech. Zrazu mačiek bola plna záhrada a ja som ic krmila. Na to všetko, som ymslela dnes. Strakatá, hrdzavá, dve čierne, šedí kocuri...tí všetci boli moji!! Ja som sa starala, ja som ich mala rada, a teraz??čo je s nimi teraz? Hrdzavý kocur Fedor :D ako som ho volala raz do záhrady ani nepáchol, čierna cica ale pri mne ostávala a ke´d sa jej narodilo mláďa aj to sa naučilo byť pri mne. Pamätám, ako som ich zvolávala klučami
J ako rozprávala, ked mi bolo ťažko, ako mi bolo smutno, keď mojej malej čiernej prezývanej Drobček, zmizlo mláďatko. Bolo také pekné. Sedý kocur zomrel, otrávila sa, alebo bol otrávený, druhý šedý zmizol a nakoniec sa vytratili aj tie dve čierne, jediný kto ostal bola strakatá J Jedine tú krmim a občas aj takého nového, ktorý pravdepodobne zapríčinil, to že sa moje čierne stratili.
Na to všetko som dnes myslela, a keď o tomto píšem, tak mi napadá aj niečo iné. Moja éra s mačkami a ich krmenim sa skončila aj preto, keď som znovu získala priateľov - iných. Keď som stratila pocit, že chcem byť sama vo svojom svete a keď sa stratili moje mačky. A dnes, keď som chorá, višla som von, lebo mi to malé hrdzavé čudo spájajúce ma s minulosťou chýbalo. A chýbali mi aj tie spomienky, len som o tom nevedela...