Květen 2009

Čo ak ? Nie, nechcem na to myslieť...

29. května 2009 v 16:15 | Ružový praclík |  → My diary
Sme ako puzzle, ku každému z nás pasuje ďalší dielik....alebo snáď nie??!!

Človek ma väčšinou strach z budúcnosti, čo bude potom, ako sa to všetko čo zažíva bude vyvýjať. Zvyčajne je to strach z neznámeho, strach neopodstatnený, ktorý vznikne nedôverou v sebe samom, ale nikto nevie povedať, či sa náhodou ten strach nestane opodstatneným, či sa náhodou to, čoho sa bojíme nesplní. Aj ja mám strach, hovorí sa, že každý jedinec na tejto planéte ma druhú polovičku, ktorú nájde skôr či neskôr. Hovorí sa, že na každého čaká ten správny dielik, ktorý zapadne ako správna puzzla, ale je to nazaj tak, to nemôžme s určitsťou tvrdiť..ja viem, že mám len 17 rokov, celý život pred sebou, minimalne 60 rokov :D ( verím si si že dovtedy ma nič neskosí), ale aj tak mám strach, že ja ten správny dielik nenájdem. Veď koľkokrát sa stalo, že človek zomrel sám a opustený, že zomrel bez toho aby pri ňom niekto ležal a ohrieval mu dušu, keď mu je najhoršie. Mám strach, že tak dopadnem aj ja. Pravdepodobne je tento pocit vyvolaný tým, že polovica mojich kamarátie svoj dielik objavili a keď nie aspoň zistili, že tento k ním nepasuje, ja som ešte ani to nezistila, nemôžem sa pýšiť pochopením, ktorým sa im dostáva, nemôžem sa rovnako ako oni tešiť z toho, čo s tou danou osobou prežijú. Ja viem, že som ešte mladá, možno až moc mladá, ale naozaj mám strach. Strach z toho čo bude potom, strach z toho ako skončí moja životná kapitola o láske, strach z toho, že niečo môj život preruší skôr ( chráň BOH!) a ja sa nedozviem, čo je to láska...chápete nie? Nikto nežije navždy, každodenne umiera milion pätsto ľudí a i keď ja sa do hrobu nechystám nikto nevie, čo bude zajtra, nikto nevie koľko dní..ja sa len bojím, že sa niečo stane a ja to nikdy nespoznám. Neodsudzujte ma za tieto vety, nemyslite si o mne : O bože tá je trapná, to má ešte čas. Mrzelo by ma to. Mne len dochádza viera, viera v moje sny, v naplnenie a prichádza lutosť, ktorá muti môj mozog a núti ma nad tým rozmýšľať, i keď to naozaj nie je tá najintelektúalnejšia tema, na
ktorú by sa dalo, ale nie vždy človek rozmýšľa rozumne a triezvo, veľakrát sa stane, že rozmýšľa úplne opačne a potom si uvedomí, aký bol hlúpy, možno si to niekedy pomyslím aj ja, keď budem mať niekoho pri sebe a budem si čítať tento článok. Potom si ppoviem len, že som bola naivná a hlúpa, že som hneď robila špatné uzávery a možno mi život dopraje hneď a zajtra spoznám niekoho kto očarí mňa, ja jeho a už nezostárnem sama, ale s niekym..ale to znovu zase preháňam, že? Znovu predbiehám o pár rokov. Som zvedavá, kedy sa vyliečim zo svojho snívania :) (ktoré občas nie je na škodu, pertože to nebolí tak ako realita, ako precitnutie...inak ke´d už o toto rozprávam pripomína mi to matrix :D Iluzia v tom filme bola tiež krajšia ako bolavá realita, ktorá rozprávala o tom, že svet je škaredý, ale nie je aspoň riadený strojmi. Uvedomuje si teraz, že ja by som sa pre tú pililku, ktorá by ma zachdánila zo sveta matrix asi nedala, pretože by sa mi to nepačilo. Ćlovek zvyčajne obetuje to zlé, i keby to malo byť pravda a radšej budem snívať...


ZATLIESKATE? JE TU NOVÝ ČLANOK...

22. května 2009 v 17:42 | Ružový praclík |  → My diary
Ospravedlnujem sa za to, že som dlhšie nič nepridala, ale to máte tak, keď som školopovinná a nič nesíham. Ledva som sa tento týždeň stihla naučiť, i ke´d ani tie výkony čo som v škole vydala nestoja za nič. Kazím čo sa dá, sná´d sa to ešte nejako zlepší :)
Nového nemám tiež nič, všetko je tak ako má byť, aspoň po tej psychickej stránke. Nechcem nič zahriaknuť, ale sny produkované mojim podvedomím zmizli. Neviem, či je to na doboro zažehnané, ale mohlo by byť :)Vôbec by som sa neurazila, keby sa po 3 mesiacoch skončili tie nezmysli o mne a o ňom. Som úplne zmierená so situáciou, ktorá nastala. Už ma netrápi, už nie som z toho smutná tak ako so bola, i keď je pravda, že občasne vypuknem plač, spôsobený ľútosťou, ktorá sa ešte troška zdržiava v mojej duši, ale už i tá "odteká" a zachvíľu sa stratí tak ako posledná spomienka naňho.
Chcem s apochváliť, i keď si myslím, že to nie je nič čím by som sa mala chvastať, možno je to skôr na plač. Kadá mánia je naplač, každá závislosť je na pokrútenie hlavy, ale ja za to nemôžem..som zaľúbena ( teraz nehovorím o tom Norovi♥ čo vyhral eurovíziu :D, i keď aj ten má moje obrovské sympatie) do seriálu Tudorovci. Užastnejší film som nevidela ♥, už predtým ma zaujmali osudy žien Henricha VIII., ale len teraz som podlahla čaru seriálu, ktorý ma aj tretiu sériu, ale ja som zatial videla len tri diely :D. Je to niečo úžasne, ten prekrásny sexošský herec, tie kostými, ten dej, všetko to škandalózne ohľadom kráľa, ktorý za život mal 6 manželiek a ktorý niektorým z nim ukazal meč zblízka a ešte im aj dovolil jeho čepel pocítiť.
Som týmto seriálom uplne pobláznená a keby som sa nemusela venovať fyzike či chémii tak to mám celé dopozerané, ale nebolo mi dopriate. Nevadí, budem to sledovať cez víkendik, ktorý je predo dvermi...A na obrázku je hlavný predstaviteľ seriálu, ktorý hra Henricha VIII. Má tak nádherne oči, uplne je náádherny :D možno aj on je dôvod prečo tento seriál pozerám a pozerám a stále chcem pozerať. Rozhodne musím niečo o ňom nájsť :D
...a mám aj nové zistenie, zistila som, že s jedným človek z tohto velkého blogového sveta si mimoriadne rozumiem, i keď je o niekolko rokov mladší ako ja :D ale to nevadí, má úžasne zaujmavý život, ktorý ma baví rieišť :D a je veľmi zlatá a milá a naozaj si s nou rozumiem ako s nikým iným. Tým človekom je Miu, ktorá je aj mojim spriateleným bločkom :) Som veľmi rada Miu, že som ťa spoznala tu v blogovom svete a že poznám aj tvoj problém s jedným človekom :D...si zlatá :)

Chuďaťko... a ešte aj pri jedle!

10. května 2009 v 22:23 | Ružový praclík |  → My diary
Magické okienko na začiatok :
...Keď si dieťa pýta peniaze od mami:
A) Nemá peniaze
B) Nechce si minúť svoje
C) Nemá peniaze
..čo je správna odpoveď? :D Nin, no schválne, čo je správna odpoveď? A nám dospelí hovoria aby sme boli rozumní! Urážam sa! :D Veľakrát sme rozumnejší ako oni, a ak nie tak je s nami aspoň sranda, že??
Aby ste tomu porozumeli správne depresia, ktorá sa u mňa celý deň prejavovala zmizla akonáhle som sa dnes stretla s Ninou- mojim dobíjačom dobrej nálady. Neľutovala som ani jednu sekundu strávenu s ňou, pretože bola taká ako vždy. Moja Nina..zažila som s ňou vtipné chvíľky, na ktoré so smiechom spomínam aj teraz...napríklad taká jedna vtípna chviľka prišla, keď mi začala rozprávať o jej snoch. veľmi poučné! Ak sa vám bude zdať, že je to moc také..že ehm..tak verte že mám na to autorské práva!! bez jej dovolenia by som to sem nedala, že Nin? :-* No, ale vráťme sa k tým krásnym snom, ktoré trápia moju Ninu. Mojej Ninke sa snívalo ako prišla ku svojmu chlapcovi domov, ten stál úplne nahý, tak ako ho Boh stvoril a jeho mamička ho ľutovala. Chudiatko, je mus tále stojí! A ešte aj pri jedle!! :D:D No zabila si ma Nina, fakt..to je naozaj poľutovania hodné priam až katastrofalné, ale to nie je všetko. Druhý živý sen bol o tom ako s mamou zažila potopu, odplavila sa do Ruska, chodila na ľade a keď sa jej mami pýtali, či pozná niekoho rozvedeného tak odpovedala, že áno, jej dcéra je. Pekne Nina, dúfam, že sa to nestane!!A pamätaj chcem byť na tvojej svadbe družička!! :D Okrem týchto krásnych snov sme sa smiali aj na iných veciach, ktoré mi prichádzaju vtipné aj teraz. Po celej Bratislave sú pútače, že hľadaju niekoho do práce. najnovšie stavbyveducich.
Ja: Hľadajú stavbyvedúcich
Nina: Tak to aby si sa prihlásila..keď si predstavím seba ako stavbyvedúcu tak ma chytá panika :D

Ja: Tieto reklamy sú všade, všade každého hľadajú. Jeden pútač oznamuje že hľadajú učtovnika apotom, že hľadajú niekoh kto vytrča z radu.
Ona. vytrča z davu
Ja: No to!

..možno to pre Vás nie je vtipné, ale pre mňa je :) :D

očosi neskôr...
Nina: Mami, idem na jahody zo šlahačkou do Rakuska
....nie mami, ja nie som hysterická!! :D:D:D určite to nebolo nič z čoho by mal byť človek hysterický, bolo skvelo!!Skvelé fotky, skvelé hlášky, užasna atmosféra, plné brucho!!:D:D Všetko, čo stojí za to!! ZBOZNUJEM TA NINA A NIKDY NECHCEM STRATIT TO NASE KAMARATSTVO, nech je také ako teraz ♥..sú tá, ktorá mi zdvihne náladu, tá, ktorá ma poteší všetkým aj to myškou čo si mi dnes darovala, si tá, ktorú mám rada na tomto svete, si tá, ktorú poznám od základnej školy, si tá moja... a naozaj som neskúšala Tibinové vlasy!!:D:D

Čo Vás napadne pri slove...?

5. května 2009 v 21:12 | Ružový praclík
Dlho som neprispela do tejto rubriky a tak som sa rozhodla dnes, keď na písanie dlhých článkov z môjho života nemám náladu a tak aby ste vedeli, že žijem rozhodla som sa vám dať to vedieť prostredníctvom otázky, čo vás napadne pri slove vojna? Myslím, že vecí, ktoré sa mi v hlave objavia je viacej, pretože toto slovo sa na svete vyskytuje už pri veľmi dlho a stále sa ľudstvo nepoučilo..zbytočne o tom rozprávať :(..U mňa je to hlavne utrpenie, strata ľudských životov, krv, zbrane, nepokoj, strata domovov a rodín. Nič pozitívne, nič z čoho by bol na svete aspoň troška úžitok :(

ZATMENIE

2. května 2009 v 11:28 | Ružový praclík |  → My diary
Už aj moja maličkosť patrí k tým ľuďom, ktorí dočítali tretie pokračovanie knihy Twilight od Stephanie Meyerovej. ´Tažko o tom niečo povedať, jednoznačne ale povedať viem, že to bolo skvelé a chcem čítať ďalšie pokračovanie..štvroku. V Čechách to už višlo ( ani neviete ako Vám závidim :D ), ale kúpit si čskú verziu nechcem. Nejde o to, že by to bolo po česky, ale o to, že mne sa nepačia tie obaly :D. Ja chcem tie naše slovenské, krásne so šachovnicou :D, ale presuňme sa ďalej, lebo tu možno ešte spôsobím nejaký konflikt :D. Kniha ma naozaj dostala, i keď pár miest sa mi zdalo nudných a nezaujmavých, ale občasne som mala pocit, že ak tu knihu zavriem, prestanem dýchať. Tak ma to oslnilo, niektoré tie pasáže, boli úžasne, napäté..niektoré príliš sladké a zbytočné, ved aký ľudia v realite majú taký vzťah ako v tomto príbehu, ktorí sa tak neuveriteľne lúbia, tak ako tu v knihe? žiadni, aspoň troška reálnosti by nevadilo, alebo možno tam tá realita je, len ja ju nevidím, pretože ja taký vzťah ako je v knihe neprežívam..:( Ani zďaleka nie takú rozprávku.
Okrem toho som aj rozmýšľala, či by som sa rozhodla ako Bella, či by som sa aj ja chcela stať súčasťou upírskej rodiny a vybrala si túto cestu. Prišla som na to, že moja odpoveď by bola nie. Neobetovala by som sa, nechcela by som sa stať upírkou. Predstava, že budem mať svojho drahého pri boku po celý život je lákava, ale keď som si uvedomila, že všetci ľudia, ktorých som poznala by zrazu neboli, tak am to vystrašilo..nevedela by som sa asi zmieriť s faktom, že by som prežila svojich rodičov, kamarátov. Cítila by som sa opustená, i keby som mala po svojom boku jeho, i keby sa snažil aby som sama nebola. Možno tomu nerozumiete..ja neviem, ale ja by som si takú cestu nevybrala, ale určite by som si nevybrala Jacoba :D, ako toho som mala plné zuby po celý čas čo som tú knihu čítala...:D a teráz mam zlosť, že som tu knihu dočítala...:D