Červen 2009

Michael Jackson - Smooth Criminal

28. června 2009 v 20:56 | Ružový praclík

Život ľudí vo vlaku alebo váš syn ?

27. června 2009 v 19:48 | Ružový praclík |  → My diary
Posledný deň Language Buildingu sme pozerali veľmi ťažký film, i keď trval len 30 minút spôsobil, že v mojej mysľi zostal doteraz a stále rozmýšľam nad tým, či by som spravila to, čo spravil muž v tom filme. Rozmýšľam, preože sa vo mne búria dve najdôležitejšie časti môjho tela. Srdce a rozum....
V posledný deň sme pozerali český film s názvom MOST, už odzačiatku som trpela pocitom, že tento film bude niečo strašné, že jeho koniec ma nepoteší, naopak zostane vo mne prázdno, ale naďalej som sedela a pozerala tridsaťminutový film, ktorý po chvíli začal spôsobovať pocit, že trvá celú večnosť. Môj nepríjemný pocit sa stupňoval, každým okamihom. Film bol o malom chlapčekovi, ktorý mal ideálny vzťah so svojim otcom. Z malích hlúpostičiek boli šťastní, malé detaily spôsobili ich úsmevy na tvárach. Boli dokonalí spolu :) Druhý príbeh sa týka mladej feťáčky, ktorá problémy rieši drogami až do tej osudnej chvíľe. Jeden deň malí začne prosiť svojho otca aby ho zobral na moste, kde pracuje. ide o most, cez ktorý prechádzaju vlaky, ale i lode, čiže je to ten druh mosty, ktorý sa dá kedykoľvek pákou zdvihnuť. Samozrejme otca presvedčí, pretože pre deti je typické, že majú presvedčiaci talent. Otec odstaví chlapca pri potoku, ale dlho pri ňom neostane, pretože zistí, že vlak ide skôr ako by mal, priamo v tej chvíľi ked je časť mosta zdvihnutá. Snaží sa varovať svojho otca pred blížiacou katastrofou, ale nepodarí sa mu to a tak sa pokúsi odvrátiť katastrofu sám. Otec si všimne, že chlapec všimne a kde sa nachádza, ale je neskoro, chalpec padne do šachty s mechanizmom, ktoré spôsobjú pohyb mosta. Kolesá, ktoré nadvihajú alebo sklápaju most stiahnu chlapca zo sebou. Vlak je nebezpečne blízko a muž sa musí rozhodnúť. zachrániť chlapca, svojho syna alebo vlak plný ľudí, ktorí nevedia o blížiacej katastrofe. Spokojne si velebia vo vlaku, smejú sa, len feťáčka sa pokúsi pichnúť si drogu. Muž sa nakoniec rozhodne. obetuje svojho syna, most sa sklopí, cestujúci prežijú..len chlapec a otcova duša zomrú v tom istom okamihu, jediný ktor si všimne žiaľ muža je feťáčka. Film končí tým, že muž stretne feťáčku so svojim dieťaťom a začne sa tešiť, pretože si uvedomí, že zachránil jeden ľudský život, z ktorého sa splodil další....no a odvtedy rozmýšľam čo by som spravila ja. Obetovala by som svojho syna, pre ludí ktorých nepoznám ? Môj syn, ktorý by bol pre mňa celým synom ? Spravila by som to svojmu synovi? Srdce hovorí nie!§, ale rozum ten je iného názoru, ten si uvedomuje, že aj tí vo vlaku majú svoje rodiny a že jeden život je viac ako dalších 200, nemuseli by zomreť všetci, ale niekto by zomrel určite a čo potom ? Vedela by som s tým žiť, odvtedy rozmýšľam ako by som sa postavila k tomu ja a i keď viem, že je hlúposť sa nad tým zamýšľať, nemôžem prestať...čo by ste spravili vy ? syn alebo vlak?

Už sme doma z výletu, z výletu, z výletu. Nezmokli sme už sme tu, už sme tu....

27. června 2009 v 12:03 | Ružový praclík |  → My diary
Včera som sa ani privítať s vami nestihla, hneď som písala o Michaelovi a to, že som prišla zdravá, šťastná, ale i smutná, že to všetko skončilo, som Vám nestihla ani povedať a ani inými slovíčkami aspoň naznačiť.

Moja cesta sa začala skoro ráno v piatok. Cieľom cesty bola Ráčkova dolina, kde sme sa v domove Jána Amosa Komenského mali ubytovať a pobudnúť celých päť dní v sprevode učiteľov a lektorov, ktorých uloha bola zlepšiť našu angličtinu a dodať nám chute rozprávať a rozprávať. Myslím si, že ich cieľ sa im podarilo naplniť, pretože sme doslova k rozprávaniu boli núteny. Či už aktivitami, alebo samotnými native speakermi, ktorí našej stratégii v slovenčine nerozumeli a tým mali problémi, preto ak sme chceli pracovať ako tím, vyhrať ako tím museli sme použiť všetky slovíčka, čo sme sa zatiaľ naučili.
Cesta vlakom prebehla bez problémov, žiadní vandali, ktorí by znepríjemňovali cestu. Nič, čo by mohlo narušiť náladu, i keď v mojom prípade sa to niečo našlo, keďže som zistila, že všetci majú zoznam s kým budú na izbe a že ja som do žiadného plánu nezapadala, tak ako vždy (nechápem, že som si ešte nezvykla na to, že ja som dobrá až vtedy keď ostanem posledná). Našťastie sa, ale aspoň trošká veci utriaslo a ja som nakoniec ostala na izbe s ľudmi, ktorí mi boli milou spoločnosťou :). Dokonca musím priznať, že z niekorými z nich som sa lepšie spoznala, čo si myslím, že bol ´další princíp nášho Language Buildingu, nielen na izbe, ale aj v aktivitách som sa o nich mohla dozvedieť viac. Tie hry čo sme hrali a aktivity, čo sme vykonávali mi pomohli aspoň troška zistiť, s kým môžem rátať ako pomoc, kto je mozog celej operácie a kto je taký, že potrebuje pomoc a nechať sa viesť. Najviac ma zo všetkých aktivít oslovila pavučia sieť, cez ktorú sme museli prevliecť členov skupiny bez toho aby sa dotkli nejakých lanok. Tým by sa naša operácia celá zničila. Ďalšou akčnou aktivitou bola aktivita nazývana sa Gumy. Boli to gumy od aut zavesené na pevnom lane. Boílo ich päť, ale mne urobilo problem zdolať tú jednu.
Jedlo a samotní Američania boli super :) vždy som hovorila, že Američania sú super ľudia, trošička hlúpi, pretože nemajú všeobecné znalosti, ale inak sa s nimi dá rozprávať skoro na každú tému a s každým sa dá nájsť reč. Som rada, že som sa snimi mohla rozprávať, lepšie pochopiť ich mentalitu a spoznať ich marshmellow v opečenom stave.
Okrem Američanov, super aktivít a dobreho jedla bol ďaľším slnečným bodom Teahouse, ktorý ocenil každí milovník čaju :) Zbožnovala som tie večery s horúcim čajom, kedy som hrala Boggle, skvelú americkú hru kde si človek precvičuje svoju slovnú zásobu či Mikádo. Zbožňovala som tu náladu a bude mi to chýbať, že o 22:00 si nebudem môcť tie hry s niekym zahrať. Bolo skvelo..nikdy nezabudnem..
Domov som sa vrátila včera, znovu vlakom, tentoraz ale nie tak príjemným ako minule, pretože tam teraz boli vulgárni Oravania, ktorí používali veľmi "krásnu" slovnú zásobu, ktorú sa asi naučili medzi kravami, keďže sa vyjadrovali ako sedláci!! :) ale ani to na nálade nepokazilo, veď predsa..jede jede mašinka...

MICHAEL JACKSON UMREL :(

26. června 2009 v 20:11 | Ružový praclík |  → My diary
Môj drahý, môj milovaný kráľ popu zomrel!!! Spevák, ktorého som uznávala, zbožnovala a za tie zlé nechutné reči som sa hodlala aj pobiť, on teraz zomrel :( Ja nie som žiadný šibnutý fanatik, ale on bol pre mňa človek s obrovským talentom, ktorý perfektne spieval a ešte lepšie tancovala. Ano ano, viem..to, že je"uchylak", že jeho nos je ako omietka to všetko som počula a je mi to jedno, mala som ho rada aj tak. Mal nesmrtelne pesničky, ktoré ma robili odvážnejšou a šťastnejšou. Pesníčky, ktoré som počúvala stále a stále. Napríklad Beat it, alebo Bad..pesníčky z nádychom hnevu a troška bitkárske to boli moje...to bolo to, čo som zbožňovala. pre mňa mohol byť aj blázon, je mi to jedno!! V podstate stále ešte neverím tej správe,že zomrel, neviem prečo, ale zdá sa mi to veľmi neskutočné a nereálne, i ked sa dlhšiu dobu povrávalo, že je vážne chorý, ja som si nepripúšťala, že by sa mohlo stať to, že zomre :(

Môj sen : Byť nevestou, oblečenou do historických šiat z čias Tudorovcoch...

14. června 2009 v 11:39 | Ružový praclík |  → My diary
Často sa decké sny začínaju slovami: Keď budem veľká...týmito vetami by som aj ja rada začala, pretože aj ja mám sen, ktorý sa veľmi podoba na sny malých detí, ktoré nie vždy su reálne a medzi tie menej reálne sny patrí aj ten môj, ktorý je skromne načrtnuty už v nadpise. Ako ste už mohli pochopiť reč je o historických šatách, ktoré by som si rada obliekla na svoju vlastnú svadbu. To, že je to mimo reality a trošička náročne na peniaze mi ani spomínať nemúsite, to viem veľmi dobre, ale aj tak predstava kásnych šiat vyhotovených z drahých ťažkých látok je mi blízka. Vyzerala by som ako princezna a cítila by som sa naozaj veľkolepo, ale je to len sen. Veľmi drahý a pre niektorých veľmi vyšinutý, ale ked pochopíte mňa, pochopíte aj tento môj sen a len sa nad tým pousmejete :) Pretože si myslím, že to aspoň za maličký úsmevik stojí, hlavne ak si predstavím, že som v tých krásnych šatách na svojej svadbe. TO je síce ešte ďaleko, bohvie či nejakú svadbu budem mať, ale tak nevadí, rozmýšľať nad tým treba. treba si plánovať budúcnosť :D, nie krok po kroku ako väčšina ľudí, ale aspoň pár určených bodov by som mať mohla. Takže si myslím, že jeden z tých bodov by v pohode mhla byť svadba. Ešte minulý rok som si myslela, že na čo svadba. je to len hlúpy papier, ktorý nevypovedá o láske, vlastne je to aj tak, ale na druhej strane, keď chcem mať deti ( môj ďaľší plán do budúcnosti :D ) tak si myslím, že žiť na divoko nie je príliš vhodné, ale to som sa troška presunula..tak sa vráťme...
Už dlhšie som toho názoru, že v 21.storočí som len omylom a že sem nepatrím, už aj pár ľudí sa vjadrilo, že na začiatku, keď ma spoznali si mysleli, že som odveci, že som ako z nejakého iného storočia a čo keď je to pravda? Čo ked som sa v tomto dnešnom modernom svete plneho novej techniky ocitla len omylom. Každý systém má chybu, tak prečo nie aj čas ? Aj čas sa mohol pomýliť a mohol sa so mnou zahrať škaredú hru i keď na druhej strane neviem či by som bola šťastnejšia keby som sa ocitla v časoch Henricha VIII. kde vynálezy 21 storočia ešte neexistovali, alebo boli ešte len v plienkach. Neviem, či by som sa vedela zmieriť s faktom, že aj za malý prehrešok môžem prísť o hlavu, hlavne keď intrigy v tom čase boli na bežnom poriadku a boli obrovským postrahom všetkých ľudí, ale okrem toho že to bola doba plná vrážd, popráv, smradu, rozličných chorôb bola to aj doba noblesy, keď sa muži dvorili a dobývali srdcia, keď sa kvoli žene nechali aj zmrzačiť. Doba, keď ženy nosili krásne šaty a správali sa úctivo. Doba, ktorá si vyžadovala etiketu a predpísané slová, ale i dobývanie srdc, lebo bez toho by bol život nudný a čierno bielý...bola to úplne iná doba, nie taká aká sa nám ponúka teraz...:( Aspoň na jeden deň, keby som sa mohla vrátiť v čase chcela by som sa preniesť práve do doby henricha VIII., vyskúšať si ťažké náádherné čaty, skúsisť si všetko, čo by mi bolo ponúknuté. Možno pravdepodobne by ma potom prešla chuť tam žiť a ja by som prestala vymýšľať. Možno a možno nie :D

Modern talking - Cheri cheri lady

3. června 2009 v 16:08 | Ružový praclík