Září 2009

Pýcha a predsudok

27. září 2009 v 18:36 | Ružový praclík |  Keď človek číta
xv
Po dlhšej čítateľskej pauze, som si do rúk zobrala knihu, ktorú som poznala z rozprávania. Pýcha a predsudok. Dielo od Jane Austenovej som začala čítať i napriek tomu, že som videla film a vedela som, čo mám očakávať. Schmatla som po nej po tom, čo som si do školy robila projekt o spisovatelke tohto diela.
Jane Austenová je tak ako jej dielo, zaujímavá. Najzaumavejším faktom z jej života je, že sa nikdy nevydala. Možno by ma táto skutočnosť neupútala, keby nepísala romantické romány a neopisovala mužov, po ktorom azda každa žena túži - odvážny krásavec s dóstojným správaním pripravený zniesť i modré z neba.
Jej romány nie sú ako väčšina románov z červenej knižnice. Sú o láske, ale i úzko prepojené s priateľstvom, nenávisťou či ľudskými charaktermi, ktoré sú prekážkou.
Príkladom romantického, ale nie presladeného príbehu je pýcha a predsudok. Táto kniha je zároveň ukážkou toho, čo postavenie v 18. storočí dokázalo a že postavenie v rodine bol ďalší dôležitý faktor pri vydaji. Ak ste boli z nižšej vrstvy, len málokedy sa vám mohlo pritrafiť šťastie v podobe mladého a švárneho chlapčeka z bohatej rodiny. Buď ste sa nevydali vôbec, alebo vaše manželstvo nebolo postavené na láske, ale na peniazoch. Neschavlujem takéto manželstvá, manželstvá vytvorené na peniazoch. Manželstvá z rozumu, ale vtedy neviem či by som nevylolila túto možnosť. Vtedy v tých časoch majetok dedili iba muži, ak v rodine nebol žiadny syn, majetok sa prenášal na najbližšieho mužského potomka (táto téma je aj v pýche a predsudku ). takže ak zostárnete sama, vy nezdedíte v podstate nič, len dôchodok po matke, ktorý nebude veľký. Preto manželstvo z rozumu bolo ako takým dôvodom. Aspoň mala záruka (ne)šťastného života.
Myslím si, že okrem postavenia je veľmi pekne v knihe aj vytvorená atmosféra 18. storočia. Myslím si, že perfektne opísala 18. storočie, dobu v ktorej žila. Pravdepodobne netušila, že ju budeme čítať aj teraz, keď sa vychádzaju nové knihy, ale čítame ju aj teraz a vnímame ten obraz, ktorý opisuje. Napriek krutosti svoje doby v ktorej sa človek pretlkal, bola svojim spôsobom lepšia ako teraz. Vyjadrovanie, správanie v tejto dobe sa mi veľmi páčilo. Ohúrila ma jeho formálnosť a spôsob vykania. Netykať si ani svojim vlastným rodičom si neviem predstaviť, ale ukazovalo to určitý rešpekt. Zároveň aj hádky boli nežnejšie a menje urážlivé ako sú teraz, pretože vulgarizmi s akými sa stretávame teraz, sa v tejto dobe nenachádzali. Radšej sa urazili rýpavou arogantnou poznámkou, ale aj to malo lepši štýl ako to naše bezduchové hovorenie škaredých slov!
Pýcha a predsudok je kniha o piatich sestrách, dvoch vyššie postavených pánoch a prekážkach v láske ako sú vlastná rodina, pýcha či predsudky. Ak sa pri týchto veciach láska nezastaví, je možné že z toho všetkého vznikne ten najkrajší pocit na svete a to najväčšie šťastie prameniace z tohto pocitu...:)

Days of pearly spencer

27. září 2009 v 11:29 | Ružový praclík