Leden 2010

Čo má nové Ružový praclík ?..(To je tá slečna, ktorá píše na blog raz za uhorský rok, pamätáte si na ňu?)

16. ledna 2010 v 18:06 | Ružový praclík |  → My diary
Áno, pamätáte si na mňa ? Na slečnu, ktorá sa necháva prezývať Ružovým praclíkom ? Ak by ste sa nepamätali ani sa nečudujem, nepíšem veľmi často. Svedkami sú články a ktegŕie.December, November, Oktôber..a mohla by som ešte pokračovať. Asi by som sa mala hanbiť za to, že som v decembri napísala len jeden článok a v novemri pre istotu žiadny,, ale akosi sa nehanbím. Neviem, čím to je, že by ma blog prestával baviť ? Že by som prestala túžiť po svojom svete, v ktorom som sa mohla vypisovať ? Chcela som napísať, že vo svete v ktorom môžem povedať všetko, ale to nie jepravda. Dávam si pozor na to, čo napíšem, pretože nikdy neviem, kto na môj blog natrafí, čo keď to bude moja spolužiačka alebo niekto neželaní ? Neviem..možno tento svet jednoducho nepotrebujem, ale zručiť ho po roku či dvoch ? Ako dlho vôbec existuje toto moje druhé ja ? Neviem...

Silvester bol v poriadku, na to, že si odmyslím, že ho nemám rada. Nemám tento deň rada, pretože je to len alibi pre tých, ktorí chcú piť. Je to deň, ktorý Vám dá na to dôvod: Dnes idem chlastať, dnes môžem lebo je SILVESTER..zároveň nemám rada ten hluk na uliciach, keď sa hádžu piráty, pripomínami to vojnu. Ten hnusný zvuk, ktorý Vám prdne za Vami alebo pred nami. Ohňostroj mi zase pripomína svetlice, nemám to rada. Opitý ľudia, mnoho zranení, to je pre mňa silvester..

Prázdniny boli úžasne, oddychla som si i keď posledný deň prázdnin som chytala žaludočne krče, keď som si spomenula, že sa znovu musím začať učiť a snažiť sa opraviť svoje známky. Niežeby boli zlé, ale pokaziť niečo nie je ťažké, ťažšie je to znovu dať dokopy a to neplatí len pre školu. Súhlasíte ? Takto je aj s priateľstvom. Narušiť ho môžte jednoducho. Hádkou, ale spojiť ? To už tak ľahké nie je ? ..možno len pre mňa..ja rada odpúšťam ľuďom, rada sa správam ako naivka a potom sa čudujem že ležím na posteli a plačem do vankúša, ale to je už iný príbeh..

Včera som sa zúčastnila stretávky po troch rokov. Pravdupovediac bola som k tomu dokopaná, nechcela som vidieť ľudí, ktorí sa ku mne správali všeliako..netúžila som po tom, ale Nina, ma prehovorila, čo nie je také ťažké, ak sú použité dobré presviedčacie metódy. Ako napríklad: prosím prosím, pooooď bude sranda, budeme tam spolu a podobne a áno, bola som presvedčená a teraz to neľutujem. Lutovala by som, keby som neprišla. Bolo úžasne. Naozaj perfektne a som rada, že som sa zúčastnila na niečom takom. Spolužiaci hlavne mužského pohliava sa správali slušne, rozprávali sa so mnou normálne nie ako s debilom, za ktorého ma pokladali a možno aj pokladajú, to už neviem. Som veľmi rada, že som sa 15.1.2010 zúčastnila stretávky, ktorá zmenila môj pohľad na bývalých spolužiakov.