Červen 2010

Bude zdravá, bude zdravá!!!

23. června 2010 v 20:44 | Ružový praclík |  → My diary
Dámy a páni s radosťou Vám oznamujem, že moje krásne jedenásť ročné "šteniatko", moje šidielko, moje svetielko bude zdravé. Áno, áno, bude zdravé. Znobu bude tým malým hravým stovrením behajúcim si za loptičkami, znovu bude tým mojím svetielkom, ktoré ma bude vítať, keď prídem domov. Už nebude apatická, skleslá, smutná a trpieť bolesťami. bude tým, čím bola predtým ako ochorela, ako sme zistili, že má rakovinu na slezine. Vlastne, som tomu vďačná, že sme sa to dozvedeli včas, som vďačná, že sme boli donútní ísť s ňou k zverolekárovi, kvôli inej záležitosti, pretože keby niet toho, ani nezistíme, že našej Blackuške niečo je a tým niečim je taká vážna vec. Neviem si predstaviť, že by mi náhle zmizla pred očami, že by ma ráno nebudila skokom do postele a neviem si predstaviť ani to, že by celý dom bol ticho, pretože ona by neštekala. Neviem si to predstaviť a ani nechcem, navyše ani nemusím. Včera podstúpila operáciu, ktorá jej dúfam zachránila život, predlžila ho o pár mesiacov či rokov. Zároveň mi táto záležitosť dovolila pochopiť to, v akom strašnom stave je naše zdravotníctvo, zdravotníctvo pre ľudí. Tie služby sú úplne smiešne, človek aby zomrel. S tým, aké služby dostávajú zvieratká sa to nedá ani porovnať. Milé príhovory, rozprávanie čo kedy ide robiť, veď to nerobí ani normálny lekár, ten Vás posadí, nechá Vas v nervozite, že čo Vám ide robiť a tu tomu zvieratku oznámi i tú najzákladnejšiu vec, ale prečo je to tak? Prečo nedokážu byť rovnako milí aj k ľuďom? Prečo im isté vyšetrovania môžu trvať dlhú dobu, dovtedy ten človek stihne aj umrieť, zatiaľ čo u zvierat to spravia pohotovo so slovami: "Nech nie je neskoro!" Pre nás, pre ľudí už neskoro môže byť?
    Kamarátka mojej maminy mala rakovinu, bola v zlom vstave, vyzeralo to tak, že to nemusí ani prežiť, ale lekári jej bez problémov oznámili, že na isté vyšetrenia bude musieť čakať tri mesiace, paráda, však? No dobre, nebudem súdiť viac, pretože nevidím do hlbky, nevidím čo presne sa deje v centre všetkého, ako nemocnice a ich politika funguje, pozerám sa na to len z hľadiska človeka, ale už teraz si dovolujem tvrdiť, že mi je ľúto, že nie som zvieraťom, pretože cit tích doktorov je úžasní. Sú úžasnymi ľuďmi, preukazujúci svoju lásku v každej robote. je vidieť, že to čo robia, nerobia z donútenia, ale preto, že to majú radi a tak by to malo byť, nie? Robiť, to čo nás naplňa:)