Říjen 2011

What is love?

21. října 2011 v 18:27 | Ružový praclík |  → My diary
Rozhodla som sa, že dnes sa moja návšteva blogu neskončí len jedným článkom, ale že k nemu príbudne ďalší, tak ako to bolo v starých dobrých časoch, keď som prispeivala všetko, čo mi napadlo, čo moja myseľ práve riešila a čo som mala na jazyku. Teraz sa na ňom prevaľujú tri kratké anglické slovíčka, ktoré podľa môjho názoru rieši každý, skôr či neskôr, a ktoré riešim i ja, najmä teraz, čo sa mi stále v hlave premieta tá istá pieseň: "What is love?"


What is love
Oh baby, don't hurt me
Don't hurt me no more
Oh, baby don't hurt me
Don't hurt me no more

Ťažko povedať či daná pieseň má akúsi hodnotu, či stojí za to, aby ju človek počúval. Melódia i slová sú jednoduchá, stále sa opakujú a nie sú ničím výnimočné, sú len čímsi, čo človek neustále rieši, alebo v poslednom čase ja. Čo je to láska? Toľko definícii už o nej bolo napísaných, že je ťažké vybrať z toľkých nejakú, ktorá by to všetko vystihovala najlepšie. Avšak, naposledy mi v pamäti utkvela definícia: Láska je, keď sa stretnú dve samoty, vzájomne sa ohraničujú, chránia a zdravia. Páči sa mi, nielen preto, že pôsobí filozoficky, ale i preto, že v sebe nesie pozitívny nádych, nie ako tá "oldies" pieseň, čo neustále počúvam, ktorá nedokáže pomenovať lásku, a ak áno, je to len trápenie, ktoré nikam nevedie. Len pocit zraniteľnosti a prosba o to, aby neprišiel ďalší úder, ale..

-aké je to skutočné? Aká je skutočná partnerska láska? -

Uvedomujem si, že týmito otázkami nikam nevediem, že môj článok nemá ani hlavu, ani pätu, ale asi je to dobré znamenie. Asi to znamená, že som späť, pretože, taká to som bola vždy. Riešila som veci, ktoré som nemsuela, unášala som sa prudom myšlienok a z maličkostí, som robila somára a vlastne..teraz to nerobím, netrápim sa skutočnou podstatou lásky, nie je to otázka života a smrti, je to len zvedavosť, pravdepodobne vyvrcholená nútorným pocitom, že ja som doteraz nič podobné nezažila. Aj keď príležitostí boli, i keď ktosi o lásku stál, ja som náhle cúvla, náhle som pocítila, že "moja samota" chce ostať sama a nechce spoznať ďalšiu samotu, s ktorou by sa mohla chrániť a ohraničovať..čím to je?

Oh, I don't know why you're not there
I give you my love, but you don't care
So what is right and what is wrong
Gimme a sign



Po veľmi dlhom čase..:)

21. října 2011 v 15:35 | Ružový praclík |  → My diary
Keď som sa sem po roku vrátila, musím priznať, že ma zasiahla nostalgia. Napriek tomu, že blog vyzeral tak ako vyzeral a ešte stále vyzerá, že sa nachádza v čudnom stave a v mnohých ohľadoch obsahuje čudné veci, ktoré sa spájajú s mojim niekdajším myslením, musela som sa a musím pousmiať. Našla som v ňom seba. Pripomenula som si svoje dávne "problémy" a trápenia", ale i veci, ktorými som kedysi žila. Vyhrabala som z kútov svojho blogu svoje priateľstvá a krásne chvíle, čo som s najbližšími zažila. Pousmiala som sa, rozosmiala som sa, ale i občas zahanbila s otázkou na perách: "Toto som písala ja? Toto som bola ja? Som taká i teraz?" Ťažko si zodpovedať, mám pocit, že som v mnohých ohľadoch dospela, ale v určitom zmysle som ostala rovnaká a hoci ma to desí, svojim spôsobom som tomu rada, rovnako ako môjmu blogu a tomu, že som sa naň vrátila :)