Listopad 2011

A nad soľ vzácnejšie sú pre človeka nite, keď nemá, čím by prišil záplatu na to, čo bolí, čo má zostať skryté jak chromá ruka pod rukávom kabátu.

12. listopadu 2011 v 19:31 | Ružový praclík |  Keď človek číta
Knihy. Už od útleho detstva som s nimi spojená, ale to asi každé dieťa však? Podľa mňa neexistuje žiadne europske dieťa, ktorému by v detsve neboli čítane rozprávkove knihy, či už starými mamami alebo rodičmi. Myslím si, že každé dieťa si prešlo týmto obdobím, keď načúvalo príjemnému hlasu, snívalo byť princeznou alebo princom, dychtivo očakávalo, čo sa stane s obrovským niekoľko hlavým drakom a potom...potom? Niektorí zabudli na správny pojem slova kniha, iní ostali tomuto slovíčku verní, siahli po náročnejšej beletrii a niektorí dokonca po poézii. Rovnako ako som po nej siahla ja.
Ak by som v skratke mala vyjadriť svoj názor k nej, povedala by som, že ju milujem. Milujem poéziu, tie myšlienky, ktoré nie su zvyčajne priezračne ako dej v prózi, a práve to ma láka na básniach, že sú iné, veľakrát verše ponúkajú rôznu interpretáciu, ale i odpovede na to, čo človek cíti. Upokojujú, prinášajú úľavú, pretože sú častokrátom výpoveďou o chaose v duši, ktorý raz za čas vládne v každom z nás. Tento "chaos" vnímam najmä v basniach slovenského básnika Miroslava Válka. Je to už niekoľko rokov dozadu, čo sa nadýchol naposledy, ale ani jeho smrť, ani jeho v mnohých smeroch zvlaštná minulosť vo mne nestĺmi lásku k jeho básniam, ktoré sú tu pre mňa vždy, keď sa cítim slabá, obyčajná a neužitočná.
Miroslav Válek je tu pre mňa vždy, je mi spoločníkom v samote, v láske, čo bolí i v bôli, ktorý je ťažko vysvetliteľný. Nieodmietne ma, neurazí ma, len upokojí. Rovnako ako to spravil dnes so svojou básňou Šachy.

"Ak sadnete si z dlhej chvíle k šachom,
pre šťastie lebo pre sklamanie hrať,
nezabúdajte, že je problém, na kom
závisí vaše šťastie či pád.
Neukazujte svojmu súperovi päty
a dámu strážte, ak ju máte rád.
Nepúšťajte ju samu na výlety
-nevieme nikdy, čo sa môže stať.
Nakoniec sa to zvtrne na zákone,
že silu umu zdolá sila zrád.
V partii často vyhrávajú kone;
jedine kráľ však môže dostať mat."

Stačí sa zamyslieť a svet sa hneď zdá krajší, okamžite nadobúda na farbách, okamžite ma núti smiať a veľakrát je pre mňa reálnejším spoločníkom ako priatelia, pretože..on aj bez môjho vysvetľenie pochopí, tak ako pochopil dnes.
A vy? Máte nejakého obľúbeného básnika vy ? ;)