Prosinec 2011

R.I.P. Všetkým vianočným kaprom

24. prosince 2011 v 17:47 | Ružový praclík |  → My diary
Vždy som sa tešila na Vianoce. Už ako malé decko, nie pre darčeky, ktoré som mala dostať a ktorých vždy bolo dostatok, ale aj pre ďalšie podstatné zložky, o ktorých Vianoce boli a ktoré v ten jeden jediný, krásny pokojný deň nemohli chýbať. Tými zložkami, ktoré vytvárali tú pravu sviatočnú atmosféru okrem darčekov a jedla, bola i rodina ooblečená do sviatočného, s úsmevom na tvári a priehršťou vtipov, ktoré sa nikdy neopakovali a ktoré dotvárali idylickú atmosféru. Vždy bol stôl krásne prichystaný, všetko umyté a tváre na moment šťastné. Páčilo sa mi to, kvôli tomu som milovala Vianoce, len tak vybehnúť von, hľadať sane, na ktorých Ježiško donesie darčeky, pozorovať blikotajúce svetielka na vianočnom stromčeku... teraz pre mňa Vianoce nemajú čaro. Každý rok na tvár nasadím úsmev, každý rok sa snažím s pochopením hladieť na stromček, vidieť v ňom to, čo som v ňom videla ako malá. No marne, ťažko povedať, či mi z očí opadla tá deckosť, alebo jednoducho atmosféra sa vyparila, možno obe. Odkedy zomrela babka, Vianoce už nie sú tým čím bývali, na atmosfére sa už nestavia, tak ako kedysi (asi nie je pre koho) a ani ja s tým svojim pohľadom a lá: Trpím, zachránte ma, asi tomu priveľmi nepomáham. Žiaľ, nejde to..

je mi len ľúto, že pre iných je Vianoce stále čas plný čarov a kúziel, čas, keď ako hlavná zložka večera je pokoj a smiech...je mi to ľúto, pretože mne sa chce plakať. Mám chybu v systéme a malý podiel záujmu ju opraviť. Hádam.

Ale.. Vám! ŽELÁM TIE NAJKRAJŠIE VIANOCE! Nenechajte si ich pokaziť škriepkami, smútkom, pozorujte dnešný deň detskými očami, dychtivo rozbalujte vianočné darčeky a tešte sa vašim blízkym! :)