Září 2013

Keď sa vrátite na blog..

5. září 2013 v 17:32 | Ružový praclík |  → My diary
... nezaobíde sa to bez toho, aby ste si neprečítali staré blogy, staré komentáre Vašich čítaťeľov a nezaspomínali. Občas sa Vám na tvári pritrafí úsmev, občas sa začudujete nad obsahom, ktorý objavíte, ale nech je to ako chce, skôr či neskôr sa pritrafí nostalgia. Inak to nie je ani v tomto prípade. Otvorila som si staré články rovnako ako niektorí otvárajú staré denníky. Tak ako ľudia čítajú stránky po stránke, ja som čítala článok po článku a snažila sa rozpamätať na udalosti, ktoré ma v tom čase rozosmiali, rozplakali, či zaujali. Musím uznať, mnohé sa nezmenilo.

V mnohých článok riešim to, čo je láska. Vyjadrujem sa o nej v citátoch, pomocou piesni, kladiem si otázky. Obraciam ju z každej stránky a bohužiaľ musím priznať toto slovíčko mi uníka i po niekoľkých rokoch. Určité veci sa nemenia a bohužiaľ toto je jedna z nich. I po niekoľkých rokoch ostáva pre mňa záhadou: "Čo je to láska?"Ak som i odpoveď poznala, želala by som si, aby ostala pri mne viac než niekoľko mesiacov. Azda len jedno sa zmenilo.. už viacej nesmútim nad "blonďavým démonom", naopak nad tým, čo kedysi bolo sa už len z chuti zasmejem, rovnako ako svojej naivite a smútku, ktorý som prežívala. Teraz sme kamarátmi, príležitostne si napíšeme, zasmejeme sa nad hlúposťami, poradíme si v "problémoch" a ja si uvedomím, že život ide ďalej a nič nie je také čierne ako to v (ne)láske vyzerá.

Knihomoľ. Ním som bola a ostala som ním doteraz, a svoju mienku som ani nezmenila na mnohokrát spomínané autorky v mojich článkoch, na Daphne Du Maurier a Jane Austen. Ich knihy čítam doteraz, doteraz pláčem nad tragickou atmosféram a vzývam k Bohu, aby mi do cesty sotil Mr.Darcyho. Veď ktorá žena by si nepriala vysoko sofistikovaného muža, ktorý Vám význa lásku aj keď s ním niekoľkokrát vyhodíte dvere? Ktorej žene by sa nepáčil jeho oddaný pohľad najmä ak vyzerá ako Matthew Macfayden alebo Colin Firth?

Oldiesky. Tie mám rada stále, azda radšej ako kedykoľvek predtým, čo znamená, že ani moja preferencia hudby sa nezmenila. Michael Jackson vládne mojim ušiam, rovnako ako Justin Bieber vládne ušiam dnešným moderne žijucím ľuďom (alebo istej skupine ľudí, bez ofenzie).

Tak čo sa azda zmenilo? Azda len prostredie. Pri čítaní komentárov som zistila, že mnohí ľudia s ktorými som udržiavala blogové priateľstvá, svoje blogy opustili. Tí ľudia s ktorými som zdieľala smútok, radosť, hudbu, chuť čítať náhle odišli, ale o to viac ma teší, keď zistím, že predsa len niektorí ostali. Píšu a tvoria ďalej. O to viac ma teší, keď si uvedomím, že nie všetky spomienky ostali len spomienkami, ale preniesli sa aj do budúcnosti, že istí blogari sú plní života i naďalej a robia to, čo milujú (však Polly?:))

Už tomu bude rok...

4. září 2013 v 19:47 | Ružový praclík |  → My diary
.. čo sa zo stredoškolačky stala vysokoškoláčka,čo som zmenila prostredie, stretla nových priateľov a u tých "starých" zistila kto stojí za môj čas i záujem. Už je tomu rok, čo som naplno pochopila význam frázy: "Život je zmena," keď som sa pokúsila postaviť na vlastné nohy, vyzula sa z papučiek a odkráčali si zo zóny pohodlia v rodičovskom prostredí do Škótska, vo Veľkej Británii.
"Som v Škótsku." Úprimne, ani po roku som si na tu frázu úplne nezvykla. Nie preto, že by to bola úplne radikálna zmena, nie preto, že by som tam trpela, ale preto, že to znie neustál mojim ušiam neuviriteľne - ako sen, ktorý sa náhodou, nechtiac, naplnil. Ako keby sa niekde v systéme stala chyba, ako keď napríklad veľkú čiastku peňazí priznajú nesprávnemu majiteľovi a pohľad na moje fotografie, ktoré funguju v mojom prípade ako staré dobré uštipnutie, aby som uverila všetkému, že je to pravda, ten dojem len pritvrdzuje (malá ukážka na ľavej strane)... avšak, asi by som mala spomaliť v tempe, spomaliť svoje myšlienky a vdýchnuť týmto slovám trošku v jasnosti, však? Čo vlastne v tom Škótsku robím? Ako to, že som schopná vysloviť tú vetu: "Som v Škótsku?"