Červenec 2015

Night-time is my time

16. července 2015 v 12:37 | Ružový praclík |  Keď človek číta
Prišlo leto a sním i očakávaný oddych a s tým i čítanie kníh :) Hoci popravde, troška mi toto leto trvalo dokým som sa pustila do čítania novej knihy, pretože počas školského roka mi tých kníh prejde rukami mnoho, až toľko, že ma táto intelektuálna činnosť vyčerpá. ALE teraz predsa len som po jednej siahla a stali sme sa nerozlúčiteľnými kamarátkami. Siahla som po knihe Od Marry Higgins-Clark, "Night-time is my time". Vzhľadom k tomu, že takmer celý rok mi prechádzajú pod rukou len knihy v angličtine, prišlo mi prirodzené si i danú knihu kúpiť v tomto jazyku.
Zo začiatku som nevedela, čo mám očakávať. Thrillery alebo dektivky veľmi neobľubujem. Okrem klasiky od Agáthy Christie som pravdepodobne nikdy predtým nečítala príbehy na tento spôsob, ale vzhľadom k tomu, že moja mama uznanlivo pokývala hlavou, keď som po spomínanej knihe siahla, rozhodla som sa tomúto žánru dať šancu. Čo sa týka kníh, moja mama a ja máme podobný vkus. Niet knih, čo by mi odporučila a nepáčila sa mi :) A ani teraz tomu nie je inak.
Kniha má okolo 300 strán, ešte sa stále prebojuvávam na koniec a k menu psychopata, ktorý systematický vraždí dopredu zvolené obete, ale už teraz môžem povedať, že sa mi príbeh páči. Hoci.. neviem, čo by na to povedal ten, čo sa s thrillermi a detektívkami stretáva každý deň. Pre daného človeka by príbeh mohol byť slabší a mohol by v ňom nájsť mnoho trhlín. Jednu, napríklad, vnímam i ja. Čím viac sa blížim ku koncom, tým viac nadobúdam pocit, že sa príbeh naťahuje, ako by povedala moja mama: "Naťahujú ho ako gumu od nohavíc". Myslím si, že so schopnejším detektívom, alebo vyšetrovacím tímom by sme vraha už dávno dolapili. Najmä, keď robí chyby a tie skutočne robí (veď ktorý policajt by kedy usúdil, že žena spáchala samovraždu tým, že si cez hlavu prehodila plastovú tašku a udusila sa? Ktorý vyšetrovateľ by to uznal ako samovraždu, keď sú svedkovia na to, že tesne pred smrťou bola vysmiatá a neprejavovala žiadné známky depresie, či toho, že sa o svoj život chce pokúsiť?) Napriek týmto momentom, nad ktorým miestami krútim hlavou, má príbeh udržuje dostatočne v napätí. Takmer každá kapitola končí s prekvapivým koncom, príbeh je rozprávaný mnohími a tým i udalosti, ktoré sa odohrávajú sú videné očami mnohými. Tým pádom, tento spôsob písania nám dáva možnosť nazrieť do vnútorného sveta mnohých charakterov a priblížiť sa k ním bližšie - "rozpitvať ich" :)

Celkovo tento literárny zážitok hodnotím pozitívne. Možno je to tým, že je leto a náročnejšia literatúra mi nechýba a možno je to tým, že na náročnejšie čítanie sa pre školu ani nezmôžem. Keď si spomeniem koľko náročných kníh ma čaká od septembra, hneď lapám po vzduchu :D :)

Želám krásne leto (či ho už trávite pri knihe alebo nie :))!