Keď človek číta

Night-time is my time

16. července 2015 v 12:37 | Ružový praclík
Prišlo leto a sním i očakávaný oddych a s tým i čítanie kníh :) Hoci popravde, troška mi toto leto trvalo dokým som sa pustila do čítania novej knihy, pretože počas školského roka mi tých kníh prejde rukami mnoho, až toľko, že ma táto intelektuálna činnosť vyčerpá. ALE teraz predsa len som po jednej siahla a stali sme sa nerozlúčiteľnými kamarátkami. Siahla som po knihe Od Marry Higgins-Clark, "Night-time is my time". Vzhľadom k tomu, že takmer celý rok mi prechádzajú pod rukou len knihy v angličtine, prišlo mi prirodzené si i danú knihu kúpiť v tomto jazyku.
Zo začiatku som nevedela, čo mám očakávať. Thrillery alebo dektivky veľmi neobľubujem. Okrem klasiky od Agáthy Christie som pravdepodobne nikdy predtým nečítala príbehy na tento spôsob, ale vzhľadom k tomu, že moja mama uznanlivo pokývala hlavou, keď som po spomínanej knihe siahla, rozhodla som sa tomúto žánru dať šancu. Čo sa týka kníh, moja mama a ja máme podobný vkus. Niet knih, čo by mi odporučila a nepáčila sa mi :) A ani teraz tomu nie je inak.
Kniha má okolo 300 strán, ešte sa stále prebojuvávam na koniec a k menu psychopata, ktorý systematický vraždí dopredu zvolené obete, ale už teraz môžem povedať, že sa mi príbeh páči. Hoci.. neviem, čo by na to povedal ten, čo sa s thrillermi a detektívkami stretáva každý deň. Pre daného človeka by príbeh mohol byť slabší a mohol by v ňom nájsť mnoho trhlín. Jednu, napríklad, vnímam i ja. Čím viac sa blížim ku koncom, tým viac nadobúdam pocit, že sa príbeh naťahuje, ako by povedala moja mama: "Naťahujú ho ako gumu od nohavíc". Myslím si, že so schopnejším detektívom, alebo vyšetrovacím tímom by sme vraha už dávno dolapili. Najmä, keď robí chyby a tie skutočne robí (veď ktorý policajt by kedy usúdil, že žena spáchala samovraždu tým, že si cez hlavu prehodila plastovú tašku a udusila sa? Ktorý vyšetrovateľ by to uznal ako samovraždu, keď sú svedkovia na to, že tesne pred smrťou bola vysmiatá a neprejavovala žiadné známky depresie, či toho, že sa o svoj život chce pokúsiť?) Napriek týmto momentom, nad ktorým miestami krútim hlavou, má príbeh udržuje dostatočne v napätí. Takmer každá kapitola končí s prekvapivým koncom, príbeh je rozprávaný mnohími a tým i udalosti, ktoré sa odohrávajú sú videné očami mnohými. Tým pádom, tento spôsob písania nám dáva možnosť nazrieť do vnútorného sveta mnohých charakterov a priblížiť sa k ním bližšie - "rozpitvať ich" :)

Celkovo tento literárny zážitok hodnotím pozitívne. Možno je to tým, že je leto a náročnejšia literatúra mi nechýba a možno je to tým, že na náročnejšie čítanie sa pre školu ani nezmôžem. Keď si spomeniem koľko náročných kníh ma čaká od septembra, hneď lapám po vzduchu :D :)

Želám krásne leto (či ho už trávite pri knihe alebo nie :))!

A nad soľ vzácnejšie sú pre človeka nite, keď nemá, čím by prišil záplatu na to, čo bolí, čo má zostať skryté jak chromá ruka pod rukávom kabátu.

12. listopadu 2011 v 19:31 | Ružový praclík
Knihy. Už od útleho detstva som s nimi spojená, ale to asi každé dieťa však? Podľa mňa neexistuje žiadne europske dieťa, ktorému by v detsve neboli čítane rozprávkove knihy, či už starými mamami alebo rodičmi. Myslím si, že každé dieťa si prešlo týmto obdobím, keď načúvalo príjemnému hlasu, snívalo byť princeznou alebo princom, dychtivo očakávalo, čo sa stane s obrovským niekoľko hlavým drakom a potom...potom? Niektorí zabudli na správny pojem slova kniha, iní ostali tomuto slovíčku verní, siahli po náročnejšej beletrii a niektorí dokonca po poézii. Rovnako ako som po nej siahla ja.
Ak by som v skratke mala vyjadriť svoj názor k nej, povedala by som, že ju milujem. Milujem poéziu, tie myšlienky, ktoré nie su zvyčajne priezračne ako dej v prózi, a práve to ma láka na básniach, že sú iné, veľakrát verše ponúkajú rôznu interpretáciu, ale i odpovede na to, čo človek cíti. Upokojujú, prinášajú úľavú, pretože sú častokrátom výpoveďou o chaose v duši, ktorý raz za čas vládne v každom z nás. Tento "chaos" vnímam najmä v basniach slovenského básnika Miroslava Válka. Je to už niekoľko rokov dozadu, čo sa nadýchol naposledy, ale ani jeho smrť, ani jeho v mnohých smeroch zvlaštná minulosť vo mne nestĺmi lásku k jeho básniam, ktoré sú tu pre mňa vždy, keď sa cítim slabá, obyčajná a neužitočná.
Miroslav Válek je tu pre mňa vždy, je mi spoločníkom v samote, v láske, čo bolí i v bôli, ktorý je ťažko vysvetliteľný. Nieodmietne ma, neurazí ma, len upokojí. Rovnako ako to spravil dnes so svojou básňou Šachy.

"Ak sadnete si z dlhej chvíle k šachom,
pre šťastie lebo pre sklamanie hrať,
nezabúdajte, že je problém, na kom
závisí vaše šťastie či pád.
Neukazujte svojmu súperovi päty
a dámu strážte, ak ju máte rád.
Nepúšťajte ju samu na výlety
-nevieme nikdy, čo sa môže stať.
Nakoniec sa to zvtrne na zákone,
že silu umu zdolá sila zrád.
V partii často vyhrávajú kone;
jedine kráľ však môže dostať mat."

Stačí sa zamyslieť a svet sa hneď zdá krajší, okamžite nadobúda na farbách, okamžite ma núti smiať a veľakrát je pre mňa reálnejším spoločníkom ako priatelia, pretože..on aj bez môjho vysvetľenie pochopí, tak ako pochopil dnes.
A vy? Máte nejakého obľúbeného básnika vy ? ;)

Pýcha a predsudok

27. září 2009 v 18:36 | Ružový praclík
xv
Po dlhšej čítateľskej pauze, som si do rúk zobrala knihu, ktorú som poznala z rozprávania. Pýcha a predsudok. Dielo od Jane Austenovej som začala čítať i napriek tomu, že som videla film a vedela som, čo mám očakávať. Schmatla som po nej po tom, čo som si do školy robila projekt o spisovatelke tohto diela.
Jane Austenová je tak ako jej dielo, zaujímavá. Najzaumavejším faktom z jej života je, že sa nikdy nevydala. Možno by ma táto skutočnosť neupútala, keby nepísala romantické romány a neopisovala mužov, po ktorom azda každa žena túži - odvážny krásavec s dóstojným správaním pripravený zniesť i modré z neba.
Jej romány nie sú ako väčšina románov z červenej knižnice. Sú o láske, ale i úzko prepojené s priateľstvom, nenávisťou či ľudskými charaktermi, ktoré sú prekážkou.
Príkladom romantického, ale nie presladeného príbehu je pýcha a predsudok. Táto kniha je zároveň ukážkou toho, čo postavenie v 18. storočí dokázalo a že postavenie v rodine bol ďalší dôležitý faktor pri vydaji. Ak ste boli z nižšej vrstvy, len málokedy sa vám mohlo pritrafiť šťastie v podobe mladého a švárneho chlapčeka z bohatej rodiny. Buď ste sa nevydali vôbec, alebo vaše manželstvo nebolo postavené na láske, ale na peniazoch. Neschavlujem takéto manželstvá, manželstvá vytvorené na peniazoch. Manželstvá z rozumu, ale vtedy neviem či by som nevylolila túto možnosť. Vtedy v tých časoch majetok dedili iba muži, ak v rodine nebol žiadny syn, majetok sa prenášal na najbližšieho mužského potomka (táto téma je aj v pýche a predsudku ). takže ak zostárnete sama, vy nezdedíte v podstate nič, len dôchodok po matke, ktorý nebude veľký. Preto manželstvo z rozumu bolo ako takým dôvodom. Aspoň mala záruka (ne)šťastného života.
Myslím si, že okrem postavenia je veľmi pekne v knihe aj vytvorená atmosféra 18. storočia. Myslím si, že perfektne opísala 18. storočie, dobu v ktorej žila. Pravdepodobne netušila, že ju budeme čítať aj teraz, keď sa vychádzaju nové knihy, ale čítame ju aj teraz a vnímame ten obraz, ktorý opisuje. Napriek krutosti svoje doby v ktorej sa človek pretlkal, bola svojim spôsobom lepšia ako teraz. Vyjadrovanie, správanie v tejto dobe sa mi veľmi páčilo. Ohúrila ma jeho formálnosť a spôsob vykania. Netykať si ani svojim vlastným rodičom si neviem predstaviť, ale ukazovalo to určitý rešpekt. Zároveň aj hádky boli nežnejšie a menje urážlivé ako sú teraz, pretože vulgarizmi s akými sa stretávame teraz, sa v tejto dobe nenachádzali. Radšej sa urazili rýpavou arogantnou poznámkou, ale aj to malo lepši štýl ako to naše bezduchové hovorenie škaredých slov!
Pýcha a predsudok je kniha o piatich sestrách, dvoch vyššie postavených pánoch a prekážkach v láske ako sú vlastná rodina, pýcha či predsudky. Ak sa pri týchto veciach láska nezastaví, je možné že z toho všetkého vznikne ten najkrajší pocit na svete a to najväčšie šťastie prameniace z tohto pocitu...:)

Divý tymián

11. srpna 2009 v 16:44 | Ružový praclík
Po dlhšej čítateslkej odmlke som si do ruky zobrala knihu. tentoraz nie od mojej najoblubenejšej spisovatelky, ale od Rosamunde Pilcherovej, ktorej filmy nemôžem ani cítiť, pretože sú na môj vkus príliš sladké, povrchné a s chabou zápletkou. Toľká irónia, zobrať si do rúk knihu od spisovatelky, ktorú vo filmovom podaní nemôžem ani cítiť, ale myslím si, že každý sa už stretol s tým, že i keď film bol úplne na nič, kniha bola dobrá a preto som sa rozhodla ignorovať svoj predsudok voči Rosamunde a dať na radu knihovníčky, ktorá knihu čítala, ale si ju už nepamätá, jediné čo vie opísať je pocit, ktorý kniha vyvolala a zároveň aj zanechala. Musím priznať, že odzačiatku ma kniha zaujala. Dobre začala, s peknou zápletkou a aj opis postáv sa mi páčil, i keď miestami som pociťovala podobnosť s filmom, pretože som si všimla jednú vec. Žena je naivná, krehká, nevinná bytôstka. Muž silný a tak ako to býva u Rosamundy. Jeden stojí na tej správnej strane a druhý je mierna sviňa. takto olo aj v Divom Tymiáne, len mi troška trvalo dokým som zistila, ktorý je ten "dobráčisko" a ktorý je ten "hajzel". Vykreslenie postáv i scenérie sa mi páčilo, dokonca je to niečo pdoobné ako moja Daphné, ale predsa len Rosamunde je oproti nej slabý odvar, i keď to čo opisuje, opisuje veľmi živo a ptavo. Źiadne pridhlé táraniny mixované so slovami spisovateľov amatérov. Napätie, lásku to všetko vedela vystihnúť a vykresliť bez toho aby napísala "Vybuchli v spoločnej vášni", tak ako som sa tieto slová dočítala u iných autorov a myslela som si, že sa ich dočítam aj u nej. Predsudky.
No a teraz by som sa mohla dostať k deju, že ? Kniha začína hlavnou mužskou postavou Oliverom, ktorý sa vráti do dediny, ktorú kedysi poznal a naštívi ľudí, ktorých poznal. Tí, ale nie su doma a netušia aká nášteva je u nich doma. V ich neprítomnosti ukradne jeho vlastné dieťa a neskôr sa dozvieme, že ľudí ktorých naštívil sú rodičia jeho ženy, ktorá zomrela pred rokom či dvoma. Do deja stúpi mladučká Victoria, dávna priateľka Olivera, ktorý ju aj s dieťaťom žiada o pomoc. Victoria napreď odmieta, ale potom sa stane to, čo sa už raz dávno stalo, znovu jej popletie hlavu. Z toho vzniknú ďalšie situácie a ďalšie, ale to už nebudem rozpisovať. vy sa to dočítate. Uvedomuje si, že to asi znie ako lacný žvást, ale to len preto, lebo to neviem napísať tak, aby to tak neznelo. Veď za pokus o prečítanie, nič nedáte ;)

Hostinec Jamajka

6. července 2009 v 19:49 | Ružový praclík
Hostinec
Ešte pred pár mesiacmi mi trvalo len týždeň dokým som prečítala knihu. teraz som na to potrebovala viac mesiac, ale knihu som nakoniec dnes dočítala so zatajeným dychom a zvlasštným pocitom v srdci i na duši ? Prečo sa cítim vždy rovnako zvláštne, keď čítam knížky od Daphne Du Maurrier. Prečo ma vždy pár dní trápi pocit straty, pocit rozprávajúci o niečom, čo mi bolo zobraté z duše. Neviem, vždy sa cítim rovnako. Zúfalo, ohúrene, rozmýšľajúc a túžiac. Túžiac po láske a človeku, ktorého tak úžasne opisuje v knihe. Túžiac o niekom, kto by sa správal rovnako. Či je to ňou vykreslený pirát, zlodej koní, bohatý pán či prašivý generál.
Román, do ktorého som sa pred mesiacom zahryzla sa volá Hostinec Jamajka. Prečítať túto knížku som chcela dlho. Spominánu spisovateľku milujem, zistíte to, keď si pozriete históriu môjho diaru. jej meno je viackrát skloňované a spájane s rôznými inými dielami. Možnosť prečítania sa mi naskytla až teraz a to len preto, že som zašla ku susede domov a obzerala poličku s knihami. Pekný výber majú doma, málo kníh, ale čo kniha to perla a čitateľský zážitok :).
Hostinec Jamajka je typický Maurrierovský román opisujúci dve veci. Vznikajúcu lásku a dej, ktorý sa mi ale významovo stráca v pasážach keď čítam romantické stránky. Ale konečne by som sa mohla vykoktať k veci a jasne povedať o čom moja obľúbena spisovateľka píše, že? Tak teda, dej sa točí okolo Mary Yellanovej, žijúcej v 19 storočí v oblasti anglických slatín. Mary umrela matka a tak sa sťahuje do nehostinného hostinca Jamajka, ktorého sa okolitý ľudia boja, čo je dôvodom, že nemá žiadných náštevníkov. Stojí v opustenej časti, od najbližžšej dediny vzdialený asi 4 míle. Mary prichádza sem za svojou tetou a strýkom, ktorý sa okamžite správa ako ukážkový lotor. Svoju manželku, Marynu tetu, si neváži. Správa sa k nej ako k dobytku a teta Patience je ako jeho verný psík. Mary začína mať z toho zlý pocit a keby sa nebála tetu nechať samú, odišla by, ale začína za ňu brať zodpovednosť a tak ostáva. Neskôr sa dozvie, že jej strýko je ešte väčší lotor ako si ymslela, pretože je to pašerák, ktorý sa nebojí ani zamordovania. Neskôr do deju prichádza Jem, mladší brat, ktorý sa podobá na svojho brata viac než moc a Mary je dokonca presvedčená v tom, že je aj oveľa krutejší a hrubší. No a potom sa v hostinci stane veľa vecí, ktoré tu nespomeniem, pretože nie som z tých, ktorá prezradí celý dej. Pekne si prečítajte. Stojí to za to. Musím povedať, že som ostávala v napätí tak ako vždy, keď čítam jej knihy a i keď v podstate skončil šťastne- žili šťastne dokým neumreli, zanechal tento príbehvo mne zvláštny pocit, ktorý nechcem uhasiť, pretože do rúk som si zobrala Ducha Lásky. Ďaľší román písaný jej rukou :)

HOTEL

24. dubna 2009 v 22:29 | Ružový praclík
Po dlhšej odmlke som prečítala ďalšiu knhu a to Hotel♥. Ćítala som ho už dlhší čas, ale kniha ako keby nemala koniec a ja som nemala toľko času tráviť nad touto skvelou knížkou plnou vzťahou a napätia. Je to kniha, ktorá je naozaj zaujmavo písana. Rozpráva o hoteli, o jeho vedení, hosťou, zamestnancoch a všetko sa to vyvíja len v päť dňovom časovom úseku, čo je veľmi málo pri tých všetkých zvratov, čo sa v knihe stane. Nikdy som také niečo nečítala, tak podobne písané, ale ako som zistila Authur Hailey píše týmto spôsobom aj knihu menom Letisko.
Tažko povedať, čo sa mi na knihe páčilo najviac, možno hlavná postava Peter McDermot, ktorý je zástupcom riaditeľa. Je vo vysokej pozícii, ale pri tom nemôže nič zmeniť, lebo je len zástupcom. Je to zaujmavá postava, pretože je vykreslená ako schopná, ale zároveň včo sa týka lásky, no..poviem to takto :D ako muža neviem či by som ho chcela, v niektorých veciach na mňa nevplýval najlepšie. Skôr pôsobí ako nerozhodný pubertiak. ďalšou postvou, ktorá ma zaujala je mladučka Dodo, ktorá je opísaná ako milenka bohatého hoteliera, ktorý ma zálusk na náš hotel :D Je mi sympatická nie len pretož e svojou hluposťou je milá, ale mám z nej dobrý pocit. Jej hlúposť mi na nej nevadí, bola mi u nej prirodzená a práve to z nej robilo moju favoritku :D Myslím si, že to je tak približne všetko, vyjadrila som sa tak ako som chcela. Tá kniha je skvelá, naozaj už ani neviem ktorá kniha je najlepšia, pretože v mojom živote je veľmi veľa dobrých kníh, ktoré som prečítala :) a snád to bude mať v mojej buducnosti aj nejaký vysledok..snad sa raz stanem spisovatelkou a napíšem etše lepšie knihy ako je hotel :D. Pred pár dnami som si požičala jeho knihu Letisko, čo je o teroristovi v lietadle a teším sa na to čítanie, ale napred musim prečítať Zatmenie, pokračovanie trojky a neviem ako to Letisko zvládnem prečítať, ked už 289 strán mi robilo problém nie to celá ťažká kniha :D Jááj vidno, že sa znovu čítaniu dostávam pod kožu :D

REBEKA

18. března 2009 v 21:01 | Ružový praclík
Po dlhom čítani som uzavrela aj túto knížku. Tak ako som ju s nadšením otvárala tak som ju s čudným pocitom zatvárala. Moje druhé ja chcelo viac, chcelo viac ako bolo napísane. Chcelo, ale aj stále chce pokračovanie, ktorého sa nedočká. Tak ako aj predtým aj Rebeka♥ je úžasna kniha, ktorá zaujala dejom, zápletkou, ale i postavami. Vo všetkom je jej sila, Daphne je naozaj vynikajúca spisovateľka, dokázala mi to napätím, ktoré sa v mojom vnútri rozhostilo, ke´d som si prečítala pár strán dokonca. Kniha končila a ja som bola ako na vážkach, bola som nervózna a myslela som, že to nezvládnem ani dočítať :D, ale stalo sa. Tak ako predtým aj teraz mám pocit, že knihou odišlo niečo zo mňa, kúsok, ktorý bol sa odplavil s poslednom stranou. Znovu si ma našiel pocit, ktorý sa asi bude v mojom vnútri nachádzať zakaždým, keď si prečítam jej knižku. Dnes som bola akurát v antikvariáte a našla som knižku od nej♥, dalšiu, ktorú nepoznám a s radsťou si ju prečítam, ale až potom čo si prečítam povinne čítanie a knihu, ktorú som včera začala čítať. Je to edícia RETRO, čo mi vyhovuje :) a je to tiež dobrá knížka. Zaujmavo písana i keď nie je od Daphne..kniha sa vola Hotel a obsah tej knihy vyzerá zaujmavo a i keď som už začala čítať niečo nové a zdanlivo sa posunula, stále som myslou pri Rebeke, ktorá je kľúčovou postavou. Stále som v mysli v Anglicku, kde sa celý príbeh odohráva. Stále myslím na pani Danversovu, ktorá nevedela prijať novú ženu pána de Winter...ale tomu asi nerozumiete, že? Uniká Vám dej, tak ako by ušiel asi aj mne, preto vám to ozrejmím

DEJ: Dej sa dotýka pána de Winter, ktorý žije sám už rok potom čo mu zomrela žena. Rozhodne sa znovu oženiť vo veku 46, keď spozná mladé 21 ročné dievča, ktoré slúži ako spoločníčka bohatej pani s rôznými rozmarmi a s chuťou na bridž. Ona, ako mladá, nevedomá, neskúsená súhlasi a myslí si, že je všetko ružové a naivne verí, že všetko bude od začiatku fajn, ale nie. Ludia, ktorí ju spoznajú ju porovnávaju s bývalou ženou, ktorá umrela. S Rebekou. Ona sa s nou začína porovnávať, má o nej dokonalu predstavu. Myslí si, že Rebeka bola skvelá žena, ktorú nenahradí, táto predstava ju skoro doženie k šialenstvu a ako to naozaj je s nou a s Rebekou? Dočítate sa :)

FRANCUZOVA ZATOKA

8. března 2009 v 11:29 | Ružový praclík
Včera som prečítala knížku, na ktorú som sa vrhla hneď po tom, čo som prečítala Generála Jeho Veličenstva. Knížka sa mi veľmi páči, je skvelá a utvrdila ma v tom, že Daphne Du Maurier bola skvelá spisovateľka, ktorá vedela zachytiť romantickú, ale aj dobrodružnu atmosféru. Páči sa mi táto knížka, a i keď neskončí uplne happy endom, som rada ako skončila, pretože mohla skončiť oveľa horšie. Tak ako predošlá knížka aj táto vo mne nechala zvláštny ťaživý pocit, neviem či to je tým, že som sa prepracovala ku koncu, alebo je to tým, že som si to predstavovala inak, i keď by som bola dosť nemorálna keby sa to malo skončiť podľa mňa.
Akonáhle som prečítala túto knížku, vrhla som sa na ďalšiu, viacej známu ako ostatné, volá sa Rebecca, je to knížka, podľa ktorej bol nakrútený aj film, ale ubehlo veľa času a film si už nepamätám, takže si idem osviežiť pamäť čítaním, ktoré sa mi tak páči. Aj Francúzová zátoka bola natočená, ako som sa dozvedela, ale vraj to nestalo za veľa, čo je škoda pretože knížka za veľa stojí.
DEJ: Francúzova zátoka rozpráva o pani z vyššej spoločnosti, menom Dona, ktorá je vydatá, má dve deti a prežíva život, ktorý ju náramne nudí a ktorý sa jej hnusí. Preto sa rozhodne na pár dní opustiť svojho manžela, odísť z vyumelkovaného smradlaveho Londýna na pokojné miesto s lesmi, rozšírenými pozemkami a na miesto, kde sa nachádza zátoka, v ktorej kotví pirát, ktorý je obávaným nepriateľom mesta, do ktorého prišla. Dona spozná piráta, zblíži sa s ním, zalúbi sa dňho a zabúda na deti a pestúnku, ktorí su len pár metrov od zátoky v kaštieli a ktorí vôbec nevedia, čo sa deje a že Dona prežíva veľku lásku....
...no to je zhruba dej, ktorý vyznieva ako lacný roman z červenej knižnice, ale nie je to tak. Nepatrím medzi tých, čo by čítali lacnú hovadinu, to by bolo pod moju úroveň a síce sa Vám môže zdať, že je to volovina :D táto knížka je romantickejšia ako súmrak a oveľa romantickejšia ako to, čo som čítala predtým..:)

GENERÁL JEHO VELIČENSTVA

1. března 2009 v 11:10 | Ružový praclík
Dnes ráno som dočítala knížku, ktorá vo mne spôsobila rôzne pocity, ktoré sa teraz vo mne pomiešali. Zúfalstvo z konca, smútok, veľa otázok, ale i pocit, ktorý mi rozpráva o tom, že to bola najlepšia knížka, čo som za celých 17 rokov môjho života prečítala. Táto knížka patrí medzi dobrodružno-romanticko historické romány, ktorá nerozpráva, len o láske medzi dvomi ľuďmi, ale o Občianskej vojne a jej dôsledkoch, ktorá sa konala v 17. storočí. Rozpráva príbeh Sira Richradra Grenville, generála Jeho veličenstva, ktorý bol v tom čase pre armádu kráľa potrebným panáčikom na šachovnici, ale keď ho celkom využili a prestali potrebovať, obetovali to, čo mali. Stal sa obetný baránkom.
Táto knížka mi umožnila uvedomiť si, že táto doba, 17. storočia, bola len o intrigách a moci, ten kto ju nemal nemohol robiť nič a ten, kto ju mal a mal ju vo veľkom množstve bol taktiež v ohrození života. Ako náhle sa stala malá chyba, tá mohla byť na Vás zrútena, ani by ste nemuseli vedieť ako, už by ste viseli niekde na strome, obesení. Nebola to krásna doba, som celkom rada, že žijem v tomto 21. storočí, v dobe, ktorá ma tiež svoje chyby.
Ľudia už nevedia, čo sú hodnoty, aspoň to si myslím a to som si všimla. Vtedy vedeli, alebo aspoň uznávali niečo iné, ako to, čo sa uznáva teraz.
Ako som povedala na začiatku, kniha vo mne vyvoľáva rôzne pocity, zúfalstvo z konca a taktiež smútok, pretože táto knížka nie je rozhodne tá, ktorá sa končí happy endom a vetou: Žili šťastne až kým nepomreli. V knížke sa píše o osudoch monohých ľudí, ale každí z nich bol niečim postihnutý. Jeden prišiel o krásu, v tých dobách dôležitú, druhý prišiel o schopnosť chodiť, tretí o muža a myslím, že by som mohla urobiť celý zoznam vecí, o ktoré ľudia prišli. Ći už z dôsledku vojny, alebo iných vecí, ktoré v knížke zavážili.
Generál Jeho Veličenstva, stojí za pozornosť, myslím si, že ak máte radi kvalitné knížky, mali by ste si ju prečítať. Je to knížka, ktorá nebola vytvorená v dnešnej komerčnej dobe, ale bola vytvorená dávnejšie a s chuťou, vytvoriť niečo, čo sa po rokoch neschová v knižnici a nebude sa na to niekde prášiť v starom kúte.

DEJ: Čas Občianskej Anglickej vojny, v ktorej medzi sebou bojujú parlament a Jeho Veličenstvo, v tejto vojne bojuje aj Sir Richard Grenville, ktorý za nelichotivé správanie dostáva neprijéemne prívlastky k svojmu menu. Jeho prchkosť, krutosť, arogantnosť je známa po celom kraji a nikde sa o ňom nerozprávaju lichotivo. Ako človeka, ho považujú za mizerného, ale ako vojaka sa dokonalého. Okrem neho kniha rozpráva aj o Honor Harrisonovej, ktorá kedysi, keď mala 18 rokov sa mala zaňho vydať. Nešťastie, ktoré ju, ale spravilo mrzákom, ju od svadby oddelilo. Nikdy sa zaňho nevidala, pretože si mslí, že život s mrzákom by nebola ta správna voľba. Život a hlavne vojna znovu spojí ich životy a ako sa to skončí? Dozviete sa, keď si to prečítate...
 
 

Reklama